Ovčia vlna u nás zbytočne končí ako odpad, hovorí Lívia Rášová, ktorá ukazuje, ako ju využiť
Obdiv k tradičným remeslám si Lívia Rášová priniesla z Islandu, dnes doma na Slovensku učí techniky ručného spracovania ovčej vlny a hľadá pre ňu aj nové využitie.
Nie nadarmo sa hovorí, že Island je krajina mnohých paradoxov. Podľa Lívie Rášovej je tam vraj dvakrát viac oviec než obyvateľov, no v obchodoch z nich mäsové či mliečne výrobky veľmi nenájdete. Výnimkou sú tradičné pletené svetre lopi. Tie vraj kúpite všade, dokonca aj na benzínkach.
„Všetci ich tam hrdo nosia, aj keď sú pomerne drahé. Prekvapilo ma však, že si ich tam vie vyrobiť skoro každý,“ hovorí Lívia Rášová, ktorá v minulosti študovala dejiny umenia a odevný dizajn. Keď si to uvedomila, zamyslela sa nad tým, prečo na Slovensku nič také nemáme.
Po návrate domov založila iniciatívu Vlna – Ovčia vlna pod Tatrami, ktorou poukazuje na význam tejto prírodnej suroviny.
Dá sa vôbec kúpiť slovenská vlna?
Na Islande bola pred troma rokmi. Pôvodne tam išla len za prácou a ako milovníčka turistiky chcela precestovať krajinu.
„Veľmi rýchlo som si uvedomila, ako si tam tradičné remeslá vážia. Všetky výrobky, ktoré predávajú, to nejakým spôsobom reflektujú. Remeslá a ručné práce majú doslova prepojené s každodenným životom,“ hovorí Lívia Rášová.
Aj preto sa krátko po príchode na Island rozhodla, že sa naučí štrikovať. „Keď som prišla hoci aj do obyčajného supermarketu s tým, že si chcem kúpiť klbko vlny, tak som hneď našla islandskú značku,“ vraví Lívia Rášová. Hneď jej napadlo, či sa dá v našich obchodoch kúpiť slovenská vlna. „Vôbec som si na to nevedela spomenúť. A potom som prišla domov a
