Nedeľná nekázeň: Viera nie je patent na pravdu
Potrebujeme viac dialógu a pochopenia ako nálepiek.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
V sobotu sme oslávili sviatok víťazstva nad fašizmom. Fakt, že žijeme v mieri už 76 rokov, nesmierne teší. Je to totiž jedna celá generácia, ktorej život nezničili zákopy, samota rozdelených rodín a strach z dennodenne blízkej smrti. Samozrejme, že vnímam tvrdé roky komunizmu, ktoré odpovedali totalitou na totalitu, avšak koniec II. svetovej vojny bol nádychom pre ľudskú dôstojnosť a porážkou nenávisti rozdielností.
Každý rok sa však na začiatku mája vyroja komentáre o klerofašizme, katolibane, kresťanstve, ktoré je s fašizmom na kosť prepojené. A to ma desí, podobne ako sama totalita. Ide totiž o nepochopenie kresťanstva: na jednej strane z pohľadu tých, čo kresťanstvo takto vnímajú, a na druhej strane tých, ktorí ho tak chcú žiť. Skutočné kresťanstvo si však dôstojnosť človeka a jeho slobodu nesmierne váži. V texte vám preto ponúknem dva pohľady na kresťana, cez ktoré chcem ukázať, že hádzať všetkých do jedného vreca nedáva zmysel.
