Denník N

Bieloruský denník: ako sa biele plášte stali nepriateľmi štátu v čase covidu a revolúcie

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Protest lekárov: covid-19, hrôzy (nielen) 9. – 11. augusta a solidarita. 

Každú nedeľu napriek masívnym represiám a zatýkaniam protestujú Bielorusky a Bielorusi proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Od začiatku roku 2020 sú bieloruskí lekári v prvej línii – v boji proti koronavírusu pritom nemajú podporu štátu.

Zatiaľ čo Alexander Lukašenko rozprával, že covid-19 sa dá vyliečiť prácou na traktore, dymom z vatry, kúpeľom, vodkou a maslom, nemocnice v Bielorusku sa rýchlo napĺňali pacientmi.

Sami proti covidu

Lekári boli (a stále sú) nútení predkladať podhodnotené (znížené) údaje o chorobnosti a úmrtnosti z koronavírusu.

Dmitrij, 25 rokov, mladý lekár (meno je zmenené). Pracoval v nemocnici, ktorá bola prerobená pre pacientov s covidom:

„Situácia s koronavírusom je komplikovaná. Na jednej strane to nie je také strašné, ako sa vravelo na začiatku. Hovorilo sa, že v niektorých mestách sú márnice takmer preplnené mŕtvymi na koronavírus – to nie je pravda.

Na druhej strane robí štát všetko pre to, aby si ľudia z koronavírusu vôbec nerobili starosti. Každému lekárovi je jasné, že oficiálne štatistiky o covide-19 u nás sú klamstvá.

Väčšine ľudí, ktorí zomierajú na koronavírus, diagnostikovali inú príčinu smrti: najčastejšie sú to srdcové problémy alebo nejaké prítomné chronické choroby. Nám lekárom to iba škodí: nechceme paniku, ale chceme, aby ľudia lepšie pochopili hrozbu vírusu.

Pokiaľ sa však bude koronavírus na štátnej úrovni takmer popierať, situácia sa nezlepší.

Štát nebol schopný rýchlo reagovať na koronavírus – a preto sa zapojili do krízy dobrovoľníci. Bielorusi zbierali peniaze na nákup ochranných pomôcok, vody a jedla pre lekárov, ktorí zo začiatku pracovali doslova celé dni.

To všetko nielen zjednotilo ľudí, ktorí pocítili silu horizontálnych väzieb (vzájomnú nápomocnosť bez ohľadu na profesiu a sociálny status), ale aj ukázalo lekárom, že štát im nepomôže. Nedokázal zabezpečiť ich ochranu pred vírusom, prinútil ich (a naďalej núti) manipulovať s číslami a dlho neposkytoval žiadnu finančnú podporu tým, ktorí pracujú s chorými na koronavírus.“

Ťažké dni: 9. – 11. august

Okrem covidu-19 sa pridala kríza ešte horšia. Udalosti prvých dní po zmanipulovaných prezidentských voľbách sa stali skutočným šokom pre všetkých.

Zdravotnícki pracovníci boli medzi prvými, kto čelil následkom brutálneho protizákonného potlačenia pokojných protestov.

Ako svedčili niektorí lekári, podľa zranení, s ktorými vtedy privážali ľudí, nadobúdali pocit, akoby sa začala vojna.

Boli to zranenia spôsobené výbuchmi oslepujúcich granátov, ako aj gumových a plastových nábojov.

Obyvateľ Minska Georgij Saikovskij po udalostiach 10. augusta zostal bez chodidla – vedľa neho explodoval oslepujúci granát a kúsok šrapnela mu poškodil nohu.

Novinárke Natálii Lubnevskej bieloruskí „siloviki“ prestrelili nohu nad kolenom gumovou guľkou, hoci v okolí neboli žiadne protesty.

Jeden z príslušníkov silových štruktúr jednoducho strelil do skupiny novinárov.

Natalia strávila mesiac a pol v nemocnici. A nikto z príslušníkov bezpečnostných síl nebol potrestaný. Naopak, pokutu dostala redakcia, kde pracuje Lubnevská.

Za to, že incident okamžite neoznámili polícii a nevykonali vlastné vyšetrovanie skutku. To sú len dva prípady z tisícov.

Podľa výskumu Mediazony, ktorá sa odvoláva na dokumenty vyšetrovacieho zboru, iba v Minsku a iba v auguste a septembri minulého roka viac ako 1400 ľudí bolo zranených v dôsledku konania príslušníkov bieloruských bezpečnostných síl.

Tretina z nich utrpela mierne zranenia a zranenia s trvalými následkami.

Jedným zo záverov, ku ktorým po analýze zranení dospela Mediazona, je to, že bezpečnostné sily úmyselne strieľali do hlavy, hrudníka a brucha, aby maximálne ublížili demonštrantom.

A so všetkými týmito zraneniami sa bieloruskí lekári museli vyrovnávať v mierovom období v centre Európy v 21. storočí.

Protesty lekárov, represie a solidarita

Lekári, ako aj zástupcovia iných profesií a spoločenských vrstiev, chodili na akcie, podpisovali otvorené listy proti násiliu a za oslobodenie politických väzňov.

Mnohí lekári boli dobrovoľníkmi pri stenách väzníc a záchytných stredísk, odkiaľ v prvé povolebné dní vyšli tisíce zbitých Bielorusov, ktorí potrebovali pomoc.

Konali sa akcie solidarity lekárov aj študentov medicíny. Samozrejme, nemohlo to zostať bez odpovede nelegitímnej vlády.

„Nelegitímnych“ lekárov začali prepúšťať a represie sa týkali nielen obyčajných špecialistov, ale aj jedinečných odborníkov: kardiologičky s 25-ročnými skúsenosťami Jeleny Baranovovej; neurológa republikového centra Ruslana Badamšu; jedného z najlepších detských lekárov intenzívnej medicíny v krajine Andreja Vituška; riaditeľa RNPC (republikového vedecko-výskumného centra) kardiológie Alexandra Mročeka a ďalších.

Rovnako ako iní Bielorusi, aj lekári čoraz viac odchádzajú do zahraničia – do Poľska, Nemecka a ďalších krajín.

Čo si o tom myslí vláda v Minsku?

Bez ohľadu na to, že v Bielorusku je aj podľa oficiálnych štatistík nedostatok lekárov – krajine chýba vyše dvetisíc lekárov a takisto zdravotných sestier –, Lukašenko hovorí, že krajina nečaká tých, čo odišli.

„Musíte však pochopiť jednu vec: ak odídete, nebudete sa môcť vrátiť a budete tam musieť pracovať a zarábať si tie veľké peniaze, pre ktoré ste odišli,“ hovorí človek, ktorý prehral vo voľbách 9. augusta 2020.

Samotní lekári, ktorí chcú zmeny (v krajine aj v postoji štátu k ich profesii), sa zjednotili v spoločenstvo „bielych plášťov“.

Spoločenstvo pomáha medicínskym pracovníkom, ktorí prešli represiami, snaží sa podávať skutočné štatistiky o situácii s koronavírusom v krajine, a pokiaľ je to možné, rozpráva, čo sa deje v Bielorusku v lekárskej sfére.

Solidarita je pre Bielorusov v súčasnosti jednou z najdôležitejších vecí.

Zvesti o Lukašenkovej liečbe

Situácia je zlá a nezlepšujú ju ani bieloruské urban legends. Hovorí sa o Lukašenkovej trestajúcej medicíne. Je to mýtus alebo realita? Odpovedať s istotou je ťažké.

Diskusia o takejto metóde odstránenia politických súperov sa opäť stala relevantnou po všetkých hrôzach, ktoré sa začali v lete 2020.

Existujú zvesti, že Lukašenko posiela oponentov do psychiatrických ústavov, kde im lekári dávajú lieky, ktoré menia človeka na nesvojprávneho (pozn.: v origináli zeleninu).

Nepodarilo sa mi potvrdiť fakt, že sa to deje teraz alebo že sa to stalo v posledných rokoch.

Lekári, ktorí sú oboznámení so situáciou, hovoria, že je to sotva možné, ale stále sa objavujú historky o takýchto metódach. Celú pravdu sa dozvieme až po zmene režimu v Bielorusku.

Lukašenko má však iné spôsoby na to, ako vytvoriť pocit, že nemá vnútroštátnych konkurentov. O tomto napíšem v jednej z nasledujúcich častí Bieloruského denníka.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid. 

Alexandr Lukašenko

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Svet

Teraz najčítanejšie