Lekár Lipták neodporúčal zaočkovať takmer celý dom seniorov, prekonať covid je podľa neho lepšie. Žiadal na očkovanie Sputnik

Štefan Weisel má 76 rokov a v súčasnosti leží s koronavírusom v nemocnici vo vážnom stave. Nemocnica už rodinu kontaktovala, že má očakávať najhoršie správy.

Weisel žil v domove sociálnych služieb, kde mali byť ľudia proti koronavírusu zaočkovaní ako prví, no vakcínu dodnes nedostal.

Neodporúčal mu ju totiž jeho ošetrujúci lekár Peter Lipták. Ten je známy najmä šírením konšpirácií, proruskej propagandy a ospravedlnenkami pre Pavla Ruska, ktorými mu pomáhal vyhýbať sa súdnemu pojednávaniu.

Lipták tvrdí, že Weisela neodporučil zaočkovať preto, lebo trpí demenciou a vakcína Pfizer by mu ju mohla zhoršiť. Pre rôzne diagnózy neodporučil zaočkovať celé jedno oddelenie v domove Kaštieľ v Stupave, kde je 18 ľudí a žil tam aj Weisel. V domove seniorov Archa v Bratislave zasa Lipták neodporučil zaočkovať 80 z 93 klientov a klientok, pretože na prelome rokov prekonali koronavírus.

Neočkovanie svojich najzraniteľnejších pacientov obhajuje tvrdeniami, ktoré sú vedecky vyvrátené, v lepšom prípade len nepotvrdené. Je napríklad presvedčený o tom, že prekonanie covidu človeka chráni lepšie ako vakcína, že vakcína Sputnik je najlepšou a najbezpečnejšou a že je rizikovejšie seniorov zaočkovať než riskovať ochorenie na koronavírus.

Lekárovi dôverovali

Štefan Weisel už niekoľko rokov trpí demenciou, preto žil posledné tri roky v domove Kaštieľ v Stupave. „Napriek diagnóze však bol veselý, aktívny, v zariadený obľúbený, veľa chodil,“ opisuje jeho syn Igor.

Pán Weisel bol pre pokročilú demenciu zbavený svojprávnosti a právne ho zastupuje jeho dcéra Iveta Weiselová. Práve jej v zime volali z domova, keď zisťovali, či klienti majú záujem o očkovanie. Po porade s bratom domovu oznámili, že chcú, aby bol ich otec zaočkovaný.

„Tri dni nato mi zavolali, že doktor to neodporúča. Otec mal v minulosti infarkt a brala som to tak, že keď je doktor a má tam na starosti pacientov, tak vie, prečo tých ľudí dá alebo nedá zaočkovať,“ hovorí Iveta Weiselová. „Ak by mu lekár odporučil očkovanie, dám ho zaočkovať.“

Iveta Weiselová to považovala za uzavretú vec, lekárovi dôverovala. Jej otec sa však koncom apríla nakazil koronavírusom. Syn Igor Weisel sa len pár dní predtým dozvedel, že jeho otec nie je a ani nebude zaočkovaný, a začal zisťovať prečo. Jeho sestre totiž konkrétny dôvod nepovedali.

„S doktorom sa nám so ženou nedarilo spojiť telefonicky ani e-mailom, aj keď sme mu cez zdravotné sestry nechávali kontakt s prosbou o zavolanie, pretože ho nevieme zastihnúť,“ hovorí syn Igor Weisel.

O otca sa začal báť najmä vtedy, keď ho začali ubezpečovať, že otec bude v poriadku, lebo mu dávajú ivermektín. Európska lieková agentúra pritom tento liek na liečbu koronavírusu neodporúča.

Dovtedy bol syn s domovom sociálnych služieb spokojný. Keď sa však synovi po pár dňoch podarilo spojiť s lekárom Liptákom, bol zaskočený.

„Otvorene hovoril o svojom rezervovanom postoji k vakcinácii, že nebude svojim pacientom zámerne ubližovať. Na naše argumenty, že predsa existujú odborníci, komisie, ktoré tie vakcíny schválili, povedal, že on ako odborník vie, že po očkovaní umiera oveľa viac ľudí. Ostali sme v šoku,“ hovorí syn Igor Weisel.

„Dokonca sa nás spýtal, či by sme boli radšej, ak by otec umrel po očkovaní.“

Ten Lipták

Po telefonáte s Liptákom si Igor Weisel spolu s manželkou sadli k počítaču a začali zisťovať, kto je vlastne lekár Peter Lipták. Narazili napríklad na video z protestu proti pandemickým opatreniam, na ktorý prišiel napriek zákazu zhromažďovania, bol bez rúška. Vo svojom blogu totiž píše, že rúška a respirátory považuje za zdroj infekcií.

O amerických vakcínach na Facebooku tvrdil, že sú to „americké sračky“ a Sputnik vyzdvihuje v mnohých svojich príspevkoch.

V médiách sa objavil aj vtedy, keď dával Pavlovi Ruskovi sporné ospravedlnenky, aby sa vyhol pojednávaniu v kauze zmenky. Napríklad aj vtedy, keď ho ktosi údajne oblial pri behu kyselinou len deň pred záverečným pojednávaním.

Liptáka tiež vyšetrovali pre korupciu, pretože hovoril, že neberie úplatky, ale dary. Obhajoval sovietsku okupáciu Československa z roku 1968, je podporovateľom Kotlebovej ĽSNS. A jeho blogy na webe denníka Pravda sú plné konšpirácií.

Debaty Igora Weisela s lekárom nikam neviedli. Lipták mu dokonca tvrdil, že jeho otca z kovidu vyliečil ivermektínom a v nemocnici zrejme leží so zápalom pľúc, ktorý už s koronavírusom nesúvisí. To isté tvrdil aj Denníku N. „Volali sme s otcovou lekárkou a tá nám povedala, že otec má typický kovidový priebeh, ktorý vyústil do ťažkého obojstranného zápalu pľúc a nie je to tak, ako sa snaží naznačiť doktor,“ hovorí Igor Weisel.

Liptáka sme sa spýtali, či neľutuje, že svojho pacienta Štefana Weisela neodporučil zaočkovať. „Pán Weisel by na tom bol možno lepšie, a ďalší piati by na tom boli horšie,“ povedal.

Lipták nechcel hovoriť o tom, či by Weisela vakcína nezachránila pred koronavírusom. „Možno by mu to pohoršilo. Ale možno by mu to pomohlo,“ odpovedal.

Riaditeľ zariadenia Kaštieľ v Stupave Michal Petrovaj tvrdí, že lekár aj so zákonnou zástupkyňou sa zhodli na neočkovaní a on nemohol postupovať inak.

„V tomto konkrétnom prípade bolo vyjadrenie všeobecného ošetrujúceho lekára a zákonného zástupcu neočkovať, čo sme museli rešpektovať,“ tvrdí riaditeľ. „Iný môže byť názor niekoho iného z rodiny. Ale podstatný je názor oboch oprávnených subjektov pre uvedené riešenie.“

Prácu lekára Liptáka si pochvaľuje. „Pracuje so svojím kmeňom pacientov – prijímateľov s plným nasadením,“ tvrdí Petrovaj. „Musíme veľmi pozitívne hodnotiť prácu a nasadenie tohto lekára pri covide-19, kde pravidelnou osobnou účasťou pri liečení pacientov – prijímateľov dokázal zostaviť veľmi dobre účinkujúcu liečbu postavenú individuálne každému prijímateľovi, ktorý bol pozitívny na covid-19.“

S riaditeľom hovoril aj syn Igor Weisel, lebo ho chcel na lekára Petra Liptáka upozorniť. Vedúci zariadenia mu však tiež tlmočil svoju spokojnosť. „Riaditeľ povedal, že pozná jeho blogy, s mnohými vecami aj nesúhlasí, ale že mu dôveruje,“ dodáva syn Igor Weisel.

Žiadosť o Sputnik

Lekár Lipták je proti tomu, aby sa seniori a chronicky chorí pacienti očkovali Pfizerom, pretože podľa neho ide o najhoršiu a najrizikovejšiu vakcínu.

Ministerstvo zdravotníctva preto požiadal, aby mu umožnilo očkovať svojich pacientov vakcínou Sputnik V.

„Nepotrebujem, aby mi chodili z nejakých centier a očkovali mi pacientov vakcínou, ktorá má množstvo nežiaducich účinkov,“ povedal Lipták o Pfizeri. „Očakávam, že mi tá vakcína (Sputnik – pozn. red.) bude pridelená a ja si svojich rizikových pacientov viem doočkovať.“

Celoštátna očkovacia stratégia pritom vyhradila vakcínu od firiem Pfizer a BioNTech práve pre najstarších a najzraniteľnejších ľudí s chronickými ochoreniami. Lipták s takouto celoštátnou stratégiou nesúhlasí. „Nechápem, prečo to odporúčajú, možno je to nejaký druh eutanázie,“ špekuluje Lipták. Dokonca konšpiroval, že autori celoštátnej stratégie môžu mať prepojenie sa firmu Pfizer.

Riaditeľ zariadenia Kaštieľ v Stupave Michal Petrovaj tvrdí, že mu Liptákovo rozhodnutie neočkovať veľkú časť klientov neprišlo podozrivé. „V metodickom usmernení ministerstva práce je jasne napísané, že mám očkovanie konzultovať s ošetrujúcim lekárom,“ hovorí Petrovaj. Klientom a klientkám teda povedali o odporúčaní lekára, poradili sa s nimi alebo s ich zákonnými zástupcami a následne sa rozhodlo, či budú zaočkovaní.

Lipták má v zariadení na starosti asi 70 klientov, zhruba polovica z nich je zaočkovaná.

Matovičova maďarská štatistika

Dôkazom o nekvalite Pfizeru je podľa lekára Petra Liptáka štatistika maďarskej vlády, podľa ktorej po očkovaní touto vakcínou zomrelo najviac ľudí v prepočte na 100-tisíc obyvateľov v porovnaní s inými vakcínami.

Túto tabuľku zdieľal na Facebooku aj minister financií Igor Matovič a na twitteri zasa oficiálny účet vakcíny Sputnik V. Práve Sputnik totiž zo štatistiky vychádza najlepšie.

O tejto tabuľke Lipták píše aj na svojom blogu na portáli pravda.sk, kde vakcínu Sputnik V označuje za „najúčinnejšiu a najbezpečnejšiu“.

Maďarskí vedci tejto štatistike vyčítali, že porovnáva neporovnateľné. Je podľa nich prirodzené, že po zaočkovaní Pfizerom zomrelo najviac ľudí, pretože sa ním očkovali najstarší a najzraniteľnejší, ktorí chorobe podľahnú najľahšie.

Lipták však takémuto vysvetleniu nedôveruje. Iní vedci podľa neho môžu štatistiku z Maďarska interpretovať zasa inak. On verí, že Sputnik V je najlepšou vakcínou. „Je to vyskúšané v 60 krajinách a je to v poriadku, a tiež je tam v porovnaní s inými vakcínami násobne menej nežiaducich účinkov,“ tvrdí Lipták. Na základe čoho, nie je jasné.

Celé oddelenie bez vakcíny

Štefan Weisel bol v domove na oddelení s názvom Špecializované zariadenie. Žije v ňom 18 ľudí s rôznymi ťažšími diagnózami.

Lipták neodporučil zaočkovať žiadneho z týchto klientov a klientok. „Zvážili sme prínosy očkovania a riziká a vyšlo nám to tak, že ich nedáme zaočkovať,“ povedal Lipták. „Sú to krehkí pacienti, mnohí majú Alzheimerovu demenciu.“

Podľa Liptáka vakcína Pfizer zhoršuje Alzheimerovu demenciu. „To je akoby ste človeku dávali ranu z milosti, keď mu dávate tú vakcínu.“

S tým nesúhlasí riaditeľka Centra Memory Mária Čunderlíková, kde sa liečia len pacienti s Alzheimerovou chorobou a šesťdesiat z nich bolo riadne zaočkovaných. „V žiadnej literatúre som sa nestretla s tým, že by Alzheimerova choroba bola nejaká kontraindikácia pri očkovaní proti koronavírusu,“ hovorí Čunderlíková. Jej klienti boli medzi prvými, ktorí sa dali zaočkovať proti koronavírusu a po podaní vakcíny nemali žiadne zdravotné problémy.

Aj Anna Ghanamová, šéfka asociácie zastrešujúcej súkromné zariadenia sociálnych služieb, hovorí, že sa očkovaniu ľudí s demenciou nevyhýbajú. „V zariadeniach sociálnych služieb má takmer 60 percent ľudí psychiatrické ochorenia, takže to by sme potom väčšinu nemohli vôbec zaočkovať,“ hovorí Ghannamová.

V jej zariadení Náruč senior & junior v bratislavskej Dúbravke ich vlastný lekár odporučil očkovanie všetkým klientom, a to aj napriek tomu, že 35 zo všetkých 46 klientov má aj psychiatrické diagnózy vrátane Alzheimerovej demencie. Očkovanie podľa nej prijali veľmi dobre.

Vakcínu od firmy Pfizer ministerstvo zdravotníctva odporúča najmä chronicky chorým pacientom. Medzi vhodnými skupinami sú aj ľudia s neurologickými ochoreniami, psychiatrickí pacienti či ľudia po prekonaní infarktu a cievnej mozgovej príhody.

Liptáka sme sa spýtali, či pre seniorov žijúcich v zariadeniach nie je menšie riziko dať sa zaočkovať ako riskovať nákazu koronavírusom. Argumentuje tým, že v zariadení Archa v Bratislave, kde je tiež lekárom, malo koronavírus 80 ľudí, ale zomrel len jeden. „Mám skúsenosť, že to nie je až také letálne ochorenie (smrteľné – pozn. red.), keď sa to lieči,“ tvrdí Lipták.

Z 18 ľudí v špecializovanom zariadení je zaočkovaný len jeden človek. V celom domove Kaštieľ v Stupave žije spolu 147 klientov, zaočkovaných je 68 percent. Časť ľudí má iného lekára.

Očkovali sa napriek Liptákovi

V domove seniorov Archa v Bratislave prekonalo koronavírus 80 z 93 pacientov. Všetkým osemdesiatim Lipták vystavil potvrdenie, že po prekonaní vírusu nie je potrebné očkovanie najmenej šesť mesiacov.

Napriek odporúčaniu Liptáka sa dodnes dalo zaočkovať 57 klientov. „Viem, že sa niektorí ľudia dali zaočkovať, lebo tá masmediálna masáž je príšerná. Ale ja som to neschválil. Bolo to očkovanie, ktoré bolo uskutočnené proti posudku ošetrujúceho lekára,“ sťažuje sa Lipták.

Toto očkovanie neschvaľuje, lebo ľudia, ktorí prekonali ochorenie covid-19, sú podľa neho chránení lepšie ako tí, ktorí sú zaočkovaní dvoma dávkami vakcíny.

Navyše je presvedčený, že tí, ktorí sa nakazili kovidom, sa nemôžu infikovať znovu, a ak sa to výnimočne stane, druhý raz má choroba slabý priebeh. No nie je to tak. Jedným z tých, ktorí sa infikovali dvakrát, je aj analytik Martin Smatana. Druhý raz mal taký ťažký priebeh, že skončil v nemocnici.

Predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Anna Ghannamová tvrdí, že v zariadeniach je bežné, že sa s očkovaním v zariadeniach čaká 90 dní od ochorenia na koronavírus. „Skôr sa ani nemôžu očkovať, lebo systém takú registráciu ani neprijme,“ hovorí Ghannamová. „Mali sme klientku, ktorej sme dali po troch týždňoch od ochorenia urobiť krvný test a nemala žiadne protilátky. Chceli sme ju dať zaočkovať, ale systém ju nevzal.“

Po 90 dňoch niektorým urobia protilátkový test, a ak je klient chránený málo, odporučia mu očkovanie.

Mesto si lekára pochvaľuje

V zariadení Archa má dnes o očkovanie záujem aj ďalších 7 ľudí, ktorým dajú vakcínu dodatočne. Po ich zaočkovaní bude v zariadení zaočkovaných 68 percent klientov.

Hovorkyňa hlavného mesta Katarína Rajčanová tvrdí, že dodatočný záujem o očkovanie je aj výsledkom dobrej spolupráce s rodinami či informačnou kampaňou mesta zacielenou na seniorov v zariadeniach.

Napriek tomu, že lekár Lipták proti očkovaniu bojuje, mesto si spoluprácu s ním pochvaľuje. „S prácou pána doktora sme spokojní. Zariadenie navštevuje pravidelne v týždňových intervaloch. Počas karantény navštevoval zariadenie takmer na dennej báze a zároveň bol nepretržite k dispozícii na telefonickú konzultáciu,“ tvrdí hovorkyňa bratislavského magistrátu.

Klientom predpisoval lieky, infúzie, poskytol im kyslík a pri ťažšom priebehu aj kortikoidy. „U žiadneho klienta nebola potrebná hospitalizácia,“ tvrdí hovorkyňa hlavného mesta Rajčanová. Jeden klient na kovid zomrel.

Magistrátu sme sa spýtali, či je počet zaočkovaných v Arche vyšší alebo nižší v porovnaní s inými špecializovanými zariadeniami. Takéto porovnanie sa podľa nich nedá urobiť, pretože každé zariadenie má iný prístup k očkovaniu, napríklad v závislosti od toho, ako a kedy ich zasiahla nákaza, koľko rokov majú klienti a v akej sú zdravotnej kondícii. To isté tvrdí aj bratislavská župa, pod ktorú patrí zariadenie Kaštieľ v Stupave.

„Dávame tiež do pozornosti stanovisko Konzília odborníkov (…), v ktorom konzílium upozorňuje na to, že očkovanie starších s chronickými ochoreniami je potrebné posudzovať individuálne, citlivo a zohľadniť ich zdravotný stav,“ tvrdí hovorkyňa hlavného mesta Rajčanová. „Toto stanovisko sme tiež distribuovali zariadeniam, aby podľa neho postupovali zariadenia, lekári, klienti a klientky.“

Anna Ghanamová, ktorá má skúsenosti zo súkromných zariadení, hovorí, že zaočkovanosť sa v nich pohybuje okolo osemdesiat percent, niekde aj viac.

Ministerstva práce sme sa spýtali, či vedia, koľko zariadení sociálnej služby vôbec neprejavilo záujem o očkovanie mobilnou výjazdovou jednotkou. Odpovedali, že takúto informáciu nemajú, vedú len štatistiku tých, ktorí záujem prejavili.

Tak vznikla aj bizarná situácia, že minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) počítal pomer zaočkovaných ľudí v DSS len z počtu tých, ktoré o očkovanie prejavili záujem, a nie zo všetkých klientov a klientok, ktorí v zariadeniach žijú.

Slovenská lekárska komora zatiaľ podnet na Petra Liptáka za neočkovanie klientov neeviduje. Naposledy ich kontrolný výbor rozhodoval o Liptákových ospravedlnenkách pre Pavla Ruska. Nijako ho však nepotrestali. „Členovia kontrolného výboru uviedli, že v danom prípade je možné vychádzať len z  vyjadrenia MUDr. Petra Liptáka, keďže spätne posudzovať zdravotný stav Pavla Ruska nie je možné,“ povedal predseda kontrolného výboru Dalimír Zobka.

Podnet na Petra Liptáka pre neočkovanie ľudí v zariadeniach sociálnych služieb neeviduje ani Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

V súvislosti s Liptákovým pôsobením v domove v Kaštieli však úrad prešetroval iný podnet týkajúci sa nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Nevieme, ako ho vyhodnotili. „Informácie týkajúce sa výkonu dohľadu úrad tretím osobám nesprístupňuje,“ odpísali z úradu.

Zamestnanci sa neočkujú

Jednou z prvých skupín, ktorá mala prístup k očkovaniu, boli popri zdravotníkoch aj ľudia pracujúci v DSS. Dodnes však mnohí túto možnosť nevyužili.

V domove Kaštieľ v Stupave je zaočkovaných len 58 percent zamestnancov zo 112 ľudí. V domove seniorov Archa je to len 42 percent (27 zo 64 zamestnancov).

Bratislavská župa, pod ktorú patrí Kaštieľ v Stupave, nechce komentovať, či je 58-percentná zaočkovanosť zamestnancov v zariadení dostatočná. „Každý zamestnanec má právo sa slobodne rozhodnúť,“ tvrdí hovorkyňa Lucia Forman. Téme sa podľa nej župa venuje, diskutuje o nej s odborníkmi a robia aj osvetu.