Denník N

Politické strany a demokracia

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Aj napriek ich nedostatkom je nebezpečné spochybňovať potrebu existencie politických strán.

Autor je historik

Občan je chtiac-nechtiac každý deň konfrontovaný s činnosťou politických strán, ktoré vo svojej inštitucionalizovanej podobe vstúpili do verejného života v druhej polovici 19. storočia. Ich štruktúra, vplyv, programy, aktivity, ako aj čelní reprezentanti sú objektom kritických diskusií. Hovorí sa v nich hlavne o najrôznejších neduhoch a slabinách týchto inštitúcií, akými sú karierizmus, demagógia, nezákonné obohacovanie sa, „papalášstvo“, vzájomná nenávisť, primitívne, cynické i sofistikované klamstvá, manipulácia s občanom a verejnou mienkou. Spomínané i ďalšie negatívne javy sa označujú pejoratívnym pojmom partokracia.

Oprávnená či neoprávnená kritika však neraz vyúsťuje do kladenia sugestívnych otázok o samom význame a potrebe politických strán, ktorých činnosť je z veľkej miery hradená z peňazí daňových poplatníkov. Otvára sa tu priestor pre demagógov, volá sa po vláde pevnej ruky a jej silnom vodcovi.

Politické strany so všetkými svojimi nedostatkami sú však súčasťou, akokoľvek nedokonalej, parlamentnej demokracie. Po ich eliminovaní alebo úplnom odstránení volajú hlavne populisti, potenciálni autoritári či diktátori, extrémne ľavicové alebo pravicové sily. Nejde im však o samu existenciu politických strán (veď jednu z nich vždy reprezentujú), ale o zmocnenie sa absolútnej moci v štáte a nastolenie nedemokratického režimu.

Tieto politické subjekty pod heslom ochrany štátu, rasovej, národnej, respektíve náboženskej jednoty alebo v mene vôle anonymného ľudu parazitujú na parlamentnej demokracii a zneužívajú jej podstatu, aby ju nakoniec povalili a vzápätí samy seba vyhlásili za štátostrany s neobmedzenými právomocami. Spomínaný proces sprevádza likvidácia iných politických subjektov vrátane bývalých spojeneckých strán, respektíve ich degradovanie do nedôstojnej karikovanej podoby.

Takú formu majú aj voľby, prebiehajúce s takzvanou jednotnou kandidátkou, ktorú zostavuje štátostrana. Kto s daným systémom prejaví čo len náznak nesúhlasu alebo pochybností, je automaticky vyhlásený za nepriateľa národa, štátu, pracujúceho ľudu či náboženstva. A tak s ním režim aj zaobchádza.

Dva totalitné systémy, ktorými v 20. storočí prešla Európa i Slovensko, dávajú o tom dosť presvedčivých a najmä varujúcich dôkazov. Preto je nebezpečné spochybňovať existenciu politických strán v parlamentnej demokracii. Treba však ich činnosť kriticky hodnotiť, kontrolovať a podľa možností aj kultivovať.

Na druhej strane, práve v záujme ochrany slobody a zásad občianskej spoločnosti treba eliminovať vplyv takých politických subjektov, ktoré zneužívajú podstatu parlamentnej demokracie a zároveň sa snažia o jej zvrhnutie. Za príkladmi ani na dnešnom Slovensku nemusíme chodiť ďaleko.

Komentáre

Teraz najčítanejšie