Denník N

Slovensko je duchovne vyhorené

Takmer tridsať rokov žijeme samostatne, nemáme „nepriateľa“ a jediné naše duchovné presahy sú vo vzájomných bojoch a korupčných kauzách.

Autor je publicista, bývalý predseda SNR

Posledné týždne sme pozorne sledovali kauzu Vrbětice. Výbuch v muničnom sklade, kde zomreli dvaja ľudia, po siedmich rokoch nadobudol prítomnosťou dvoch sovietskych agentov novú podobu.

Z úst politikov sa ozvali slová o štátnom terorizme. Česko vyhostilo osemnásť ruských diplomatov, na čo Rusi znefunkčnili českú ambasádu v Moskve a Česi urobili v Prahe s Rusmi to isté. Sabotáž na území člena Európskej únie a NATO je, samozrejme, mimoriadnym signálom pre tieto zoskupenia.

Česko sa zachovalo ako hrdá krajina. Je veľmi dobré, že Slovensko zareagovalo prvé a vyhostilo na znak solidarity troch ruských diplomatov. Česi sú naši najbližší spojenci a strategickí partneri dnes i do budúcnosti. Pridali sa ešte pobaltské krajiny a Rumunsko. Ostatné krajiny EÚ a NATO vyjadrili Česku zatiaľ iba verbálnu solidaritu.

Masarykove slová „Naša otázka, otázka česká, je buď otázkou svetovou, alebo otázkou nie je“, ktoré vyslovil v diele Česká otázka začiatkom 20. storočia, nadobudli začiatkom 21. storočia svoju reálnu podobu. Česko po rozdelení Československa a smrti Václava Havla je pre Západ desaťmiliónovou krajinou, ktorá si svoju „svetovosť“ musí znovu vydobýjať. V zornom uhle týchto udalostí si musí aj Slovensko uvedomiť svoje postavenie, stratégiu a limity.

Čo sa deje priamo na Slovensku? Po výmene postov medzi premiérom a ministrom financií vládol na Slovensku chvíľu politický pokoj. Ohlasovaný „nový“ typ politiky, ktorý predstavoval bývalý premiér, vydržal jeden rok a ľudia pri svojich starostiach sa ho rýchlo nasýtili. Teraz ako reakcia prichádza čas Eduarda Hegera. Uvidíme, čo prinesie.

Je možné, že sa začneme pomaly vracať k normálnemu životu po zmierňovaní opatrení vyvolaných pandémiou. Touto ťažkou skúškou ostanú navždy poznačení pozostalí po zosnulých a tí, ktorí covid-19 prežili za ťažkých zdravotných okolností. Ak všetko pôjde k lepšiemu, ostatným dá život rýchlo zabudnúť. Ale až potom sa ukáže iná, vážna skutočnosť, ktorú zakrývali hádky v politike i pandémia, totiž že Slovensko, rovnako ako iné postkomunistické i západné krajiny, je duchovne vyhorené. Končí sa éra, ktorej vyvrcholením boli pád komunizmu v Európe a následné volanie po zjednocovaní, slobode a demokracii vo svete.

Všetky tvorivé generácie v novodobých dejinách Slovenska vyrastali v presahoch alebo v zápasoch s Budapešťou, Prahou alebo komunistami. Po novembri 1989 sme zažili silné pronárodné, potom proeurópske vzopätia. Po obidvoch zostali len stranícke torzá. Takmer tridsať rokov žijeme samostatne, nemáme „nepriateľa“ a jediné naše duchovné presahy sú vo vzájomných bojoch a korupčných kauzách. Iste, vznik a dlhodobé pôsobenie tvorivej generácie je tajomstvom. Je odpoveďou na aktuálne volanie Ducha, ktorý je podľa Biblie ako vietor: „Veje, kam chce; počuješ jeho zvuk, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide.“

Preto, okrem našich snažení, musíme ešte čakať, kým začne znovu viať. Jeho príchod však nie je samozrejmosťou!

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie