Denník N

Prednosta Petržalky: Spoplatnené parkovanie? To sú mesačne dve kávičky

Prednosta miestneho úradu bratislavskej Petržalky Miroslav Štefánik. Foto – MÚ Petržalka
Prednosta miestneho úradu bratislavskej Petržalky Miroslav Štefánik. Foto – MÚ Petržalka

Nevyrušuje nás, že firma EEI zostala v súťaži sama, vraví v rozhovore prednosta miestneho úradu najväčšieho slovenského sídliska Miroslav Štefánik. Iné firmy im vraj – obrazne – namiesto Octavie ponúkali Trabanta.

Veľmi jednoducho – prečo je v Petržalke problém s parkovaním?

Každý Petržalčan vidí pretlak áut, ktoré tu parkujú. Petržalka svojím usporiadaním, cenami bytov aj nájmov láka veľa cezpoľných. Kedysi normy rátali s jedným parkovacím miestom na päť bytov, čo je dnes nemysliteľné. Dnešné normy hovoria o tom, že ku každému bytu musí byť aj aspoň jedno parkovacie miesto. Nové domy sa snažíme kolaudovať tak, aby to tak bolo, ale resty z minulosti vyriešiť nevieme. Potom vidíme, že sa ľudia snažia parkovať, kde sa dá, parkujú chaoticky na chodníkoch, na tráve, neraz blokujú prístupové cesty k domom tak, že sa tam nemôžu dostať záchranári či hasiči.

Čiže sa bavíme o tom, že sídlisko má parkovacích miest málo.

No a druhá vec je, že sa tu parkuje nesystémovo. Výskumný ústav dopravný nám robil analýzu, vďaka ktorej vieme, že ak si vezmeme priemerné čísla, nie je to až taká katastrofa. Sú lokality, ktoré sú na tom relatívne v pohode, no sú aj také, kde je to naozaj príšerné. Čiže problémom nie je len nedostatok parkovacích miest, ale aj systémové usporiadanie áut. To súvisí aj s tým, že sme si zvykli parkovať pod svojím oknom, aby sme na svoje autá videli. Pritom o pár stoviek metrov ďalej môže byť parkovisko, ktoré je poloprázdne. Nový systém parkovania je teda aj o akejsi reorganizácii dopravy.

Parkovanie v Petržalke. Foto N - Tomáš Benedikovič
Parkovanie v Petržalke. Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo sa zmení, keď zavediete nové spoplatnené parkovanie?

Od začiatku hovoríme, že ani po spoplatnení nebudeme nikomu garantovať miesto pod jeho oknami, no snažíme sa parkovanie naprojektovať tak, aby do dochádzkovej vzdialenosti 150 metrov každý zaparkovať mohol. Z analýzy výskumného ústavu nám vychádza, že to možné je.

Máte odhad, koľko áut v Petržalke parkuje a koľko z nich nepatrí ľuďom, čo tu majú trvalý pobyt?

Tie čísla nie sú exaktné, je to skutočne len odhad, ale hovorí sa približne o tom, že tu parkuje 30-tisíc áut. Z toho 20-tisíc patrí rezidentom, teda tým, ktorí majú trvalý pobyt v Petržalke. Momentálne to spracovávame, lebo jednou z podmienok uzatvorenej zmluvy s firmou EEI bolo, že pripravuje výkresy organizácie dopravy, do ktorých zakreslí každé jedno parkovacie miesto. Odhadovo by takto vyznačených parkovacích miest mohlo byť 20-tisíc, len ako som povedal, je trochu problém v tom, že nie každá lokalita je rovnaká.

Budú po novom všetky tieto miesta spoplatnené?

Nie, už pri zadávaní súťaže sme hovorili, že päť percent miest by sme chceli vyhradiť pre návštevníkov. Navyše tu máme cesty prvej a druhej triedy, ktoré sú štátne a na ktoré my nemáme vplyv. Aj na nich rátame s návštevníckymi parkovacími miestami.

Čo teda nový parkovací systém mestskej časti prinesie?

V prvom rade poriadok. Firma musí najprv pripraviť výkresy. Nedá sa prejsť po ulici a maľovať čiary, to vám žiadny dopravný policajt nepodpíše. Keď máte nakreslené výkresy, a tých budú stovky, môžete začať maľovať čiary. Vyznačiť v Petržalke dvadsať- až dvadsaťpäťtisíc parkovacích miest, to je robota za niekoľko stoviek tisíc eur. Viem to, lebo len za súčasné vyhradené parkovanie, čo je niekoľko desiatok až stoviek miest, platíme 60-tisíc ročne. A to je zlomok prác, ktoré budeme robiť pre nový parkovací systém. V zmluve sa ďalej ráta so zavedením platobného systému, kontroly platieb, predregistračného systému, smartfónovej aplikácie a množstvom ďalších vecí. To, na čom sme trvali, je kontrola systému.

Čo si mám pod ňou predstaviť?

Vy si môžete namaľovať čiary, kam chcete, ale keď to neviete kontrolovať a vynútiť si dodržovanie systému, tak si každý bude parkovať, ako chce, a nebude nič platiť. Koncesionár, s ktorým máme podpísanú zmluvu, sa zaviazal, že denne skontroluje 5-tisíc miest. Budú mať auto s kamerou a informačným systémom a budú skenovať poznávacie značky. O aute so značkou, ktoré nenájdu v systéme, potom povedia nám, pripravia protokol s fotografiou a my to budeme riešiť s mestskou políciou. Ak by sme kontrolu podcenili, vôbec by sme do nového parkovania nemohli ísť.

Povedali sme si, o čom je zmluva. Čo však nový parkovací systém reálne zmení? Bude sa ľuďom ľahšie parkovať?

Na základe analýzy Výskumného ústavu dopravného, ktorú som spomínal, vieme, že tu parkuje dvadsať až tridsať percent áut, ktoré nie sú autami Petržalčanov, dokonca to často nie sú ani len autá Bratislavčanov. Zavedením systému títo ľudia stratia nárok, aby parkovali v pozícii rezidenta. Čiže okamžitý efekt by mal byť pokles parkujúcich áut o dvadsať až tridsať percent vďaka tomu, že znížime počet áut cezpoľných.

Kde podľa vás budú parkovať, ak si nevybavia takzvanú abonentskú kartu?

To je viac-menej otázka na nich. Petržalka nemôže byť záchytným parkoviskom pre celé Slovensko, nie sme tu na to, aby sme vytvárali parkovacie plochy pre ľudí, ktorí sem chodia na týždňovky. Keď vy alebo ja pôjdeme pracovať do Viedne, nepôjdeme tam s nádejou, že to auto niekde pichneme, ale zrejme si vyberieme vlak alebo parkovanie vyriešime dopredu. Tak to v hlavných mestách chodí, zadarmo sa už neparkuje skoro nikde.

Čiže voľnejšie parkoviská. Čo očakávate ďalej?

S firmou EEI sme sa dohodli, že v rámci zmluvy by mali vytvárať nové parkovacie miesta vo forme zjednosmernenia niektorých ulíc. Poviem príklad: ak na Vyšehradskej máte dve uličky, ktoré nie sú prepojené, a stačilo by tam dorobiť dvadsať metrov cesty, aby celá ulica mohla byť jednosmerkou, môžete získať niekoľko desiatok nových parkovacích miest. Aj toto by mali ich projektanti v rámci kreslenia výkresov navrhnúť.

Predpokladám, že spoplatnené parkovanie by vám malo priniesť aj peniaze.

Samozrejme. Už sme povedali, že nemáme problém vytvoriť transparentný účet, kam zisky z parkovania budeme posielať, ľudia to budú môcť sledovať a neskôr aj hlasovať, čo s peniazmi urobíme. Spýtame sa: „Chcete mať parkovací dom? Alebo radšej nové zelené parkovisko?“ O všetkom budú môcť rozhodnúť. Zaviazali sme sa, že každé euro, ktoré získame, pôjde naspäť do parkovacej politiky.

Okrem tých eur, ktoré si nechá firma EEI.

Samozrejme, ale tie isté nevyhnutné náklady by sme mali aj my, keby sme to robili sami.

Už viete, koľko by ste ročne mohli vybrať?

To závisí od toho, akú sadzbu schvália poslanci v zastupiteľstve.

Akú chcete, aby schválili?

Do materiálu sme navrhli 80 eur za parkovaciu kartičku pre rezidenta, poslanci na zasadnutí miestnej rady navrhli predložiť do zastupiteľstva sumu 60 eur. Keď si to rozpočítate na mesiac, je to päť eur. Jeden náš poslanec to prirovnáva k tomu, ako keď si niekde dáte dve kávičky. Podstatné je, aby ľudia videli, že za tie peniaze niečo dostanú. Abonenti – teda ľudia, ktorí nebudú mať trvalý pobyt v Petržalke – budú môcť parkovať na tých istých miestach ako rezidenti, ale abonentská kartička bude niekoľkonásobne drahšia ako rezidentská.

Ako sa podľa vás zachovajú ľudia, ktorí v Petržalke nemajú trvalé bydlisko, ale majú tu kúpený byt a reálne na sídlisku žijú?

Veríme, že to bude jedna z motivácií, aby si u nás trvalý pobyt nahlásili. Všetko so všetkom súvisí. Odhadujeme, že v Petržalke reálne žije 150-tisíc ľudí, no v sčítaní sa prihlásilo len 104-tisíc. Čokoľvek robíme, robíme aj pre tých, ktorí u nás trvalý pobyt oficiálne nemajú.

Nevyrušuje vás, že firma EEI zostala v súťaži sama?

Vyrušovať nás to nevyrušuje. Sme presvedčení, že sme robili stopercentne transparentnú súťaž, prizvali sme zástupcov poslaneckých klubov, odborným garantom bol Výskumný ústav dopravný, a to nie je firma z Hornej Dolnej. S právnymi otázkami nám radila asi najlepšia právnická firma v oblasti verejného obstarávania u nás, kancelária Ružička Csekes.

Kde vám koniec koncov radil Ján Azud, ktorý sedí v rade Úradu pre verejné obstarávanie.

Tým lepšie. Ak je to taký kvalitný človek, že si ÚVO cení jeho rady, tak je to v poriadku, nie?

Neobávate sa konfliktu záujmov? Čo ak sa niekto obráti na ÚVO, aby súťaž napadol?

Na ÚVO sa už obrátili a dostali odpoveď, že súťaž prebehla v poriadku. Ján Azud je navyše členom rozkladovej komisie – nerozhoduje teda o sťažnostiach v prvom kole, ale až v druhom, kam je navyše prizvaný ako externý expert, čiže ak by sa tam aj sťažnosť dostala, jednoducho by ho neprizvali.

Teda vás nevyrušuje, že EEI nakoniec s nikým nesúťažila.

Viete, my sme chceli vedieť, s kým máme do činenia. Ak sledujete situáciu s verejným obstarávaním, viete, že máme zákon, ktorý síce stanovuje perfektnú cestu, ale nikto nevidí na jej koniec. Pravidelne sa stretávame s tým, že nám firmy už po obstarávaní posielajú dodatky, bez ktorých nič nespravia. Však si spomeňte na medializované prípady firiem typu Eurobuilding. Jedinou zmenou, ktorú sme spravili, bolo, že sme nechceli žiadne čestné vyhlásenia, ale reálne doklady. Chceli sme vedieť, čo sú to za firmy. A urobili sme dobre.

Prečo si to myslíte?

Lebo sme napríklad zistili, že jedna z firiem, konkrétne Cinooc, nemá jediného zamestnanca. Síce sa hlási do súťaže za 5 miliónov eur, ale keď si pozriete ich účtovnú uzávierku, tak pri mzdových nákladoch má nulu. Všetky referencie, ktoré sme dostali, boli vo forme budúcich prísľubov. Používam taký príklad: predstavte si, že idete do autosalónu a ponúknu vám Octaviu za 15-tisíc. A potom príde niekto, kto vám ju ponúkne za 3-tisíc. Asi si začnete hovoriť, že niečo nie je v poriadku, nie? Alebo vám povie, že vám dá za 3-tisíc Trabanta. Toto je presne ten istý prípad. My sme nechceli Trabanta, ktorého nám ponúkal Cinooc. V konečnom dôsledku, pozrite si, koľko parkovacích systémov prevádzkuje firma Cinooc. Žiadny.

Chápem, ale keď prídem do autosalónu a povedia mi, že majú Octaviu za 15-tisíc a vedľa majú len Trabanta za 3-tisíc, tak začnem špekulovať, či niekde inde nenájdem Octaviu za 13-tisíc. Neuvažovali ste, že súťaž jednoducho zrušíte a spravíte ešte raz?

Pracujeme na tom tri a pol roka. Poznám rokovania s mestom, kde rokujeme o celomestskej parkovacej politike, poznám situáciu a viem, že takýto krok by bol krokom nie do bodu nula, ale do bodu mínus jeden. Navyše trh s podobnými spoločnosťami nie je až taký veľký. O súťaži sa vedelo dva roky dopredu, napriek tomu sa k nám žiadna z veľkých renomovaných zahraničných firiem neprihlásila. A ja sám mám informácie, že čiastočne preto, lebo sa báli, že na celom projekte prerobia, keďže rešpektovanosť plateného parkovania je niečo, čo je vždy riziko.

Veľa sa diskutovalo aj o tom, či koncesnú zmluvu s EEI nemalo schváliť zastupiteľstvo. Existujú právne analýzy, ktoré hovoria, že áno – vy zrejme máte také, ktoré budú tvrdiť, že nie.

Práve preto sme si na to najali renomovanú firmu, aby sme sa na jej právny názor vedeli spoľahnúť. Predpokladali sme, že keď oni napíšu stanovisko, nikto lepší sa neobjaví, ale, samozrejme, máme medzi poslancami rôznych akademických sochárov, ktorí si myslia, že právo poznajú lepšie. No táto téma je úplne zbytočná, lebo zmluva síce platná je, ale nič neznamená. Bez toho, aby poslanci na najbližšom zastupiteľstve schválili prevádzkový poriadok a všeobecné záväzné nariadenie, žiadne nové parkovanie nebude.

Čiže tvrdíte, že zastupiteľstvo sa obísť nedá?

V žiadnom prípade. Bez poslancov žiadny parkovací systém nebude. Koncesná zmluva je súčasťou prevádzkového poriadku, je zverejnená na webe, my nič neskrývame. Chápem, že nové parkovanie je veľká vec, a mám pocit, že tak, ako to v týchto prípadoch býva, stalo sa predmetom politického boja – zo strany neúspešných firiem možno aj ekonomického boja.

Zaujímali ste sa o pozadie firmy EEI?

Určite, tak ako sme sa zaujímali o pozadie firiem Cinooc či Vinci, o ktorom by som vám tiež vedel veľa rozprávať…

… tak rozprávajte.

Veď ak sa o to chcete zaujímať, pozriete si ho sám. Čo sa týka firmy EEI, vidíme pri nej prepojenie s ministerstvom hospodárstva; otázne je, či je to výhoda alebo nevýhoda. Pre nás je firma, ktorú čiastočne vlastní štát, možno ešte väčšou zárukou stability.

Nebola by samospráva schopná urobiť parkovací systém sama, bez toho, aby si najala externú firmu?

Určite nie. Respektíve áno, keby sme si založili vlastnú eseročku, tá by si všetky jednotlivé práce obstarávala a my by sme sa tvárili, že to všetko robíme sami. Potrebovali by sme zamestnať pätnásť projektantov, ktorí teraz maľujú výkresy, objednať firmu, ktorá by maľovala čiary, vyvinúť vlastný informačný systém a smartfónovú aplikáciu, nakúpiť kontrolovacie autá a zabezpečiť vydávanie kartičiek a platobný systém. My sme nechceli nič schovávať pod firmu, ktorá by možno niečo obstarala a možno niečo nakúpila tak, že by sa s niekým dohodla.

Slovensko

Teraz najčítanejšie