Denník N

Šéfka montessoriovskej škôlky: Deti majú doma priveľa hračiek, nevedia sa s nimi hrať, a tak končia v kúte

Marta Fudalyová. Foto - Vlastimil Slávik
Marta Fudalyová. Foto – Vlastimil Slávik

V porovnaní s bežnou škôlkou majú deti u nás rozšírenejšiu slovnú zásobu, tvrdí riaditeľka montessoriovskej materskej školy v Prešove Marta Fudalyová.

[Len pre predplatiteľov: tento víkend máte poštovné na naše knihy zadarmo.]

Na kom ste si v začiatkoch cvičili princípy montessoriovskej pedagogiky?

Na piatich vlastných deťoch. Iná možnosť nebola, na našich vysokých školách sa roky po revolúcii o alternatívnych školách takmer nič neučilo. Najskôr som narazila na kurz zadarmo. Videla som, že je to niečo nové a pre nás záhadné a tajomné, z kresťanských kruhov vtedy dokonca prenikalo, že čo je alternatívne, to je zlé.

Mne sa tým však otvorili úplne nové dvere vnímania pedagogiky či prístupu k deťom, a tak som sa tým začala zaoberať veľmi detailne. Chcela som pochopiť, o čo presne začiatkom 20. storočia šlo zakladateľke Marii Montessoriovej.

Čo je tam dôležité?

Princíp pozorovania – čo dieťa robí, ako sa hýbe, čo mi podáva, ako rozpráva a tak ďalej. V podstate dieťa sledujete a čakáte, k čomu vás vyzve, na čo musíte správne reagovať. Pedagóg to má náročné – na jednej strane sa musí akoby znížiť na úroveň dieťaťa, zároveň však musí celý proces udržať vo vlastných rukách.

Faktom je, že aj dospelí sa majú čo učiť od detí. Tie sa rodia ako čistý nepopísaný papier, aby potom nasávali podnety z okolia. K deťom preto nepristupujem ako niekto, kto sa pred ne postaví a káže im, čo sa majú učiť, ale ako osoba, ktorá ich vedie k naučeniu sa dôležitých vecí pre život.

V porovnaní s bežnou školou je teda rozdiel v samotnom vzťahu medzi učiteľom a žiakom?

Áno. Klasicky to funguje tak, že žiaci majú sedieť a počúvať, čo im budeme hovoriť, pričom sú povinné si to zapamätať. My fungujeme inak – pripravíme v triede vhodné prostredie a čakáme, ako naň budú jednotlivé deti reagovať. Nakoniec príde chvíľa, keď sa samy začnú pýtať.

Inými slovami, ak majú robiť s nejakým konkrétnym materiálom, my im neprikazujeme, ako s ním majú pracovať, ale počkáme si na ich otázky, na ich kreativitu. Takto postupujeme od konkrétneho k abstraktnému. Tým sa prepájajú kognitívne vedomosti s emočnou zrelosťou. Celý proces sa dá pripodobniť aj k rastlinkám – najskôr musíme zasadiť semienko, potom ho priebežne zalievať, dávať na slnko, ale najmä čakať a pozorovať, ako rastie.

Je bežná škôlka v porovnaní s montessoriovskou škôlkou lepšia, horšia alebo len iná?

Nikdy by som nepovedala, že bežná škôlka je z princípu horšia, vždy je to o konkrétnych ľuďoch. Isté je, že v bežnej škôlke sa uplatňuje úplne iný prístup k deťom. Je postavený na tom, že učiteľky idú deti niečo konkrétne učiť. Nechcem však generalizovať, aj v klasickej škôlke môžu byť učiteľky s prirodzeným darom pristupovať k deťom inak, hoci to nikdy neštudovali.

Snažím sa pochopiť, či by mal rodič preferovať montessoriovskú škôlku, a ak áno, z akého dôvodu. Ak klasické škôlky nie sú horšie a dokážu deti priviesť k rovnakým zručnostiam, aký má potom zmysel upierať sa k alternatívam?

Zmysel spočíva v tom, že montessoriovské škôlky učia deti v súvislostiach a vedú ich k samostatnosti. Učiteľ v nich nikdy nepríde s témou a nerozkáže deťom, že dnes budú robiť to a to. Deti si teda môžu vybrať, čo budú robiť.

Na základe čoho?

Na základe pripraveného prostredia – môžu umývať stoly, umývať taniere, šiť, polievať kvety, skúmať farby, kresliť si, triediť materiály, ukladať veci na poličky, hocičo, čo je v triede pripravené v ich dosahu. Dieťa je tak v istej miere ponechané samo na seba tak, aby sa mohlo pokojne rozhodnúť. Toto každodenné rozhodovanie deti odmalička vedie k úplne inému typu myslenia.

Na univerzite v Bratislave sa robil výskum, ktorý ukázal, že iba päť percent detí v bežných základných školách preukazovalo samostatnosť. V alternatívnych školách, konkrétne vo waldorfskej a montessoriovskej škole, to bolo až 40 percent. Ukázalo sa, že lepšie je byť deťom sprievodcom ako niekým, kto im detailne určuje náplň dňa. Učiteľ sprievodca ich motivuje premýšľať.

Jedna vec je samostatnosť, iná bazálna úroveň potrebných vedomostí. Ako dopadajú alternatívne školy vo vedomostných testoch?

Veľmi dobre. Takmer všetky deti z bratislavskej montessoriovskej základnej školy pokračujú v štúdiu na gymnáziách a potom sa uplatňujú na vysokých školách.

Existuje na Slovensku stredná montessoriovská škola?

Nie. Svoj výcvik som absolvovala pred 20 rokmi a odvtedy sme sa s montessoriovskými školami príliš neposunuli. Na Slovensku je akreditovaný iba stupeň materských škôl a konečne sa pripravuje aj koncept s rámcovými učebnými osnovami pre základné školy. Jediná akreditovaná základná škola na Montessoriovej princípoch je v bratislavskom Lamači. Iné školy akreditáciu nedostali s argumentom, že na ne nie je dostatok kvalifikovaného personálu.

Je montessoriovská základná škola vhodná pre všetky deti?

Nie. Vidím to

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Jasle a škôlky

Rodičovstvo

Rozhovory

Školstvo

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie