Zajac: Matovič nám ako podporu v kampani ponúkol priestor vo svojich novinách zadarmo. Potom nám fakturoval tisícky eur za článok
Nepochybujem o tom, že Matovič chce byť ako Orbán, dokonca možno takým malým slovenským Putinkom. Chce urobiť to, na čo si netrúfol ani Fico, tvrdí literárny vedec a bývalý politik Peter Zajac.
Ako ste vnímali Igora Matoviča pred voľbami v roku 2012, keď si vás a vašich kamarátov pozval na čelo kandidátky OľaNO? Nebyť toho, že vás všetkých urazil výzvou ísť na detektor lži, asi by ste neodstúpili, nie?
Matovič ponúkol miesta na svojej kandidátke jednak skupine z KDS, teda Vladovi Palkovi, Ferovi Mikloškovi a Paľovi Minárikovi, jednak z OKS, teda mne a Ondrejovi Dostálovi. Sľúbil, že tam budeme s ďalšími nezávislými osobnosťami. Po váhaní sme jeho návrh prijali a Martin Mojžiš začal organizovať práve nezávislé osobnosti. Tie, čo ponúkal Matovič, totiž boli katastrofou, akoby ich vyberal z telefónneho zoznamu.
Ja som so súhlasom ísť na kandidátku dosť váhal, lebo som dobre poznal Matovičove excesy vo vystupovaní. Stal sa nimi známy už v rokoch 2010 a 2011. Na druhej strane som mal pocit, že v kľúčových chvíľach sa správa racionálne.
Príklad?
Z koaličnej rady nás bolo len niekoľko, menovite Daniel Lipšic, Igor Matovič a ja, ktorí sme v roku 2011 tvrdo protestovali proti rozpadu Radičovej vlády. Tendenciu rozpadnúť sa totiž mala už na rokovaniach v Častej-Papierničke na jeseň 2011, kde bola taká zlá situácia, že to všetci chceli vzdať. Boli sme to my traja, teda aj s Matovičom, ktorí sme trvali na tom, že takto predsa koalícia skončiť nemôže. Tak sa rozhodla aj Iveta Radičová.
Tým chcem povedať, že som síce vnímal Matovičove excesy, ale aj jeho racionalitu v konkrétnych situáciách. Preto sme na jeho kandidátku, hoci s rizikom, išli. Významne sme tiež prispeli k tomu, že už v decembri 2011 a v januári 2012 mala deväťpercentné preferencie.
Kde potom nastal problém?
Peniaze na predvolebnú kampaň mali v rukách len Matovič a jeho žena. Oni totiž disponovali podpisovým právom. Hoci to nebolo z jeho strany férové, prijali sme to, lebo peniaze neboli pre nás prioritou. Matovič nám, samozrejme, tvrdil, že nás v kampani z volebných peňazí podporí.
Jednou z vecí, ktorú vytiahol ako pomoc, bola ponuka, aby sme v jeho regionálnych novinách každý týždeň publikovali dva príspevky – jeden týždeň Palko s Mikloškom, druhý zase ja s Dostálom.
A v čom je problém?
O dva týždne mi prišla faktúra. Bol som neuveriteľne prekvapený, lebo nám zrazu fakturoval príspevky, o ktoré sme ho nežiadali. Boli to normálne publicistické texty, glosy, a on ich bral ako inzerciu. Chápete – on nám ten priestor ponúkol zadarmo ako svoju podporu pre našu kampaň a potom zrazu poslal faktúru.
Za jeden príspevok žiadal niekoľko tisíc eur, čo bolo absurdné. Šiel som preto za ním, ukázal som mu faktúru, on povedal, že to je asi nejaký omyl a že to vybaví, že nemáme nič platiť. V tomto duchu som aj do jeho vydavateľstva, ktoré spravovala jeho žena, odpísal – nič sme si neobjednali, a tak ani nebudeme nič platiť.
O dva týždne prišla ďalšia faktúra. Opäť som šiel za Matovičom. To už sa mrvil,
