Denník NPrelomil ticho Vatikánu a toleranciu cirkvi voči mafii. Rosario Livatino môže byť prvý sudca vyhlásený za svätého

Kristina BöhmerKristina Böhmer
Zdieľať
V kostole v sicílskom Agrigente visela fotografia talianskeho sudcu Rosaria Livatina, keď ho vyhlasovali za blahoslaveného. Foto - TASR/AP
V kostole v sicílskom Agrigente visela fotografia talianskeho sudcu Rosaria Livatina, keď ho vyhlasovali za blahoslaveného. Foto – TASR/AP

Každé ráno sa cestou do práce išiel pomodliť do kostola a potom sa vydal na súd vŕtať sa v spisoch mafie.

Stalo sa to v septembri 1990. Mafiánska vojna sa ťahala už druhé desaťročie a na konte mala tisícky zavraždených. Jedným z nich sa vtedy stal sudca Rosario Livatino z antického mesta Agrigento na juhu Sicílie.

Vyšetroval korupciu a vŕtal sa v majetku mafie, na čo si netrúflo veľa ľudí v justícii.

Raz preto niekto vytlačil jeho Ford Fiestu na diaľnici z cesty. Livatino sa pokúsil utiecť cez polia, ale štyria útočníci ho dobehli a zastrelili. Chytili ich a poslali na doživotie do väzenia.

Po vyše tridsiatich rokoch uplynulú nedeľu vytiahli z dôkazových materiálov jeho zakrvavenú košeľu a vložili ho do skleneného relikviára, aby si ho veriaci mohli uctiť. Počas omše v Livatinovom rodnom meste Agrigente ho totiž vyhlásili za blahoslaveného.

Od vyhlásenia za svätého ho delí už len jeden krok. Bolo by to prvýkrát, čo by sa takýto cirkevný titul ušiel sudcovi.

Nečisté svedomie cirkvi

V roku 1993 Livatina pápež Ján Pavol II. počas svojej púte po Sicílii vyhlásil za „mučeníka spravodlivosti a nepriamo kresťanskej viery“ a verejne odsúdil činy zločineckých organizácií.

„Konvertujte,“ odkázal im počas svojho prejavu v Agrigente po návšteve Livatinových rodičov. „Boží súd prichádza.“

Ako pre BBC potvrdil profesor a autor knihy o sicílskej mafiánskej skupine Cosa Nostra John Dickie, katolícka cirkev má v súvislosti s mafiou „trochu nečisté svedomie“ a slová pápeža Jána Pavla II. prišli až po „desaťročiach a desaťročiach ticha a tajných dohôd“.

„Po skončení studenej vojny a s rozmachom násilia v sicílskej mafii začala cirkev konečne brať hrozbu mafie vážne a nie len ako omnoho, omnoho menší problém než hrozbu komunizmu,“ dodal Dickie.

Pri príležitosti Livatinovej beatifikácie o ňom vyšla aj kniha maltského profesora a historika Roberta Aloisia s názvom Knisja u Mafja, Cirkev a mafia. Rovnako ako Dickie, aj Aloisie v knihe upozorňuje na to, že cirkev roky mlčala.

Podľa jeho výskumu boli mafiáni väčšinou hlboko veriaci ľudia, ktorí tvrdili, že to, čo robia, robia s dobrými úmyslami.

Ako príklad uviedol prípad hlavy Cosa Nostry Bernarda Provenzana, ktorého hľadali 43 rokov, a keď ho našli, žil jednoduchý život. Jeho úboho vyzerajúci príbytok bol plný svätých obrázkov a iných symbolov katolíckej viery.

V relikviári bola počas beatifikácie Livatinova zakrvavená košeľa. Foto – TASR/AP

„Ten bigotný“

Livatino ich však zjavne v sile viery predbehol, keďže aj samotní mafiáni si podľa svedkov z neho uťahovali a volali ho „bigotný“.

Každé ráno sa pred prácou zastavil v kostole, aby sa pomodlil.

Keď po jeho smrti skúmali jeho poznámky a dokumenty, mnohé boli označené písmenami STD, čo je akronym pre latinské sub tutela Dei, teda „pod Božou ochranou“. Používali to sudcovia v stredoveku pred vydaním oficiálnych rozhodnutí.

V niektorých jeho poznámkach žiadal boha o odpustenie za to, že jeho práca ohrozovala jeho rodičov. To napísal, keď sa dozvedel, že Cosa Nostra ich začala sledovať.

Aj pápež František sa už niekoľkokrát vyjadril, že Vatikán mafiu tolerovať nebude. Pred siedmimi rokmi cirkevná organizácia Libera zorganizovala v Ríme stretnutie s cieľom demonštrovať opozíciu cirkvi voči organizovanému zločinu.

Prečítali tam mená tých, ktorých mafia zavraždila. Pápež František vyjadril solidaritu s nimi a „protagonistom“ mafiánskeho násilia odkázal, že „stále je čas neskončiť v pekle“, ktoré na nich čaká, ak nezmenia „cestu“.

Pred pár dňami Vatikán vydal oficiálne vyhlásenie o vytvorení odbornej komisie, ktorá sa bude zaoberať exkomunikáciou členov mafie.

Blahoslavený

Vyhlásenie za mučeníka trochu zjednodušilo Livatinovu cestu k svätosti. Funguje to totiž tak, že keď zomrie niekto, kto sa cirkvi zdal vhodným kandidátom na svätca, jeho cnosti najprv preskúma diecéza.

Keď skúmanie diecézy schváli Vatikán, mŕtveho vyhlásia za služobníka Božieho. Do skúmania vstupuje Kongregácia pre kauzy svätých, ktorá môže pápežovi odporučiť, aby služobníka Božieho vyhlásil za ctihodného.

Tu sa to začína rozchádzať. Ak ten človek nebol mučeníkom, tak mu musia dokázať zázrak, zväčša zázračné uzdravenie, aby sa mohli posunúť ďalej. V prípade mučeníkov, akým bol aj Livatino, zázrak netreba. Mohli ho rovno vyhlásiť za blahoslaveného.

Čo aj urobili uplynulú nedeľu v Agrigente. V ten istý deň sa k beatifikácii vyjadril z Vatikánu pápež František.

„V jeho službe spoločnému dobru ako príkladný sudca nikdy nepodľahol korupcii, usiloval sa súdiť tak, aby neodsúdil, ale vykúpil,“ povedal pápež. „Jeho práca mu poskytla Božiu ochranu.“

Aby vyhlásili Livatina za svätého, už chýba len proces kanonizácie, po ktorej mu priradia dátum v cirkevnom kalendári.

Ľudia prichádzajú na bohoslužbu, na ktorej Livatina vyhlásili za blahoslaveného. Foto – TASR/AP

Nová doba

V čase Livatinovej vraždy bola Cosa Nostra stále jedna z najsilnejších mafiánskych skupín na Sicílii. Sídlo mali v Palerme, hlavnom meste ostrova na severnom pobreží. Keď si to človek strihne rovno na juh po okresných cestách, tak sa cez Mariom Puzom zromantizovanú dedinu Corleone dostane do Agrigente. Mesta, v ktorom sídlila rivalská skupina La Stidda, Hviezda. A v ktorom pôsobil aj Livatino. Práve La Stidda si objednala vraždu 37-ročného sudcu, ktorý na svoj vek nevyzeral. Aj preto, keď v roku 1992 spisovateľ Nando Dalla Chiesa napísal román inšpirovaný Livatinovým životom, nazval ho Il giudice ragazzino, Chlapec sudca.

V súčasnosti sú však už Cosa Nostra aj La Stidda odstavené.

„Na to som príliš mladý,“ zasmial sa Talian Claudio Carotenuto z Neapola, keď mal pre Denník N zhodnotiť, ako to s tým Livatinom bolo. Sudcu zavraždili pred vyše tridsiatimi rokmi a mladšie ročníky ho už veľmi neriešia, hoci ako uznal Carotenuto, „je slávny, ako viacerí iní sicílski hrdinovia“.

Na mysli mal napríklad antimafiánskych prokurátorov Giovanniho Falconeho a Paola Borsellina, ktorí pracovali na takzvanom maxi súdnom procese s predstaviteľmi Cosa Nostry v roku 1986. Ich autá neskôr vybuchli.

Aj na nich je však tridsiatnik Carotenuto mladý. V jeho dobe je už najsilnejšou mafiánskou skupinou ’Ndrangheta, ktorá sídli v Kalábrii. Len cez most zo Sicílie.

Nový súd

V januári tohto roka sa začal ďalší veľký súdny proces, práve s členmi ’Ndranghety, ktorá sa rozmáha na piatich kontinentoch a s odhadovaným ročným obratom 53 miliárd eur v roku 2013 je finančne silnejšia ako Deutsche Bank a McDonald’s dohromady.

Keď sa začal, obžalovaných bolo viac ako 350 ľudí a právnikov približne 600.

Postupne začali pribúdať informácie. Napríklad sa zistilo, že skupina, ktorá operovala aj na východe Slovenska a verejnosť sa o nej dozvedela po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, preprala miliardy eur v Londýne.

Plukovník Claudio Petrozziello z talianskej finančnej polície Guardia di Finanza pre The Guardian povedal, že ’Ndrangheta nechcela kontrolovať územie v Londýne. Chcela len zneužiť finančný systém.

„To neznamená, že v Londýne nie sú žiadne pravidlá,“ povedal Petrozziello. „Problém je, že riziko infiltrácie mafie je tam podcenené.“

A okrem informácií začali pribúdať aj podozriví. Pred pár dňami Europol zatkol v Taliansku a Nemecku viac ako 30 ľudí. Video z razie dali aj na Twitter.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].