Denník N

Henrich Platek: Keď som zostal sám na dve deti, herectvo muselo ustúpiť

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Henrich Platek je známy ako herec a môžete ho poznať aj z dabingu. Kedysi bol súčasťou projektu Kopytovci. Popri riadení castingovej a produkčnej agentúry vychováva po rozvode sám dvoch synov.

Pred dvanástimi rokmi ste ostali sám s dvomi malými deťmi. Jeden syn mal vtedy dva a druhý päť rokov. Menší nosil ešte plienky. Bol to šok?

Nemyslím si, že to bol šok. Ten prechod bol plynulý. Na otcovstvo som sa vždy tešil. Už keď sa deti narodili, rozhodol som sa s nimi tráviť viac času. Dovtedy som bol zavalený robotou, vedel som, že sa niečo musí zmeniť. Pracoval som z domu vždy, keď sa to len trochu dalo. Keď manželka zo vzťahu postupne odchádzala, bol som s deťmi takmer stále.

Ako si spomínate na prvé dni úlohy osamelého rodiča, otca? Mali ste pocit, že to zvládnete?

Ako prvé som všetko povyhadzoval zo skríň. Musel som veci poprekladať tak, aby som sa k nim dostal aj potme, aby som vykonával činnosti čo najefektívnejšie. Chlapci začali byť samostatní asi skôr než iné deti. Mali na zemi každé ráno pripravené oblečenie ako takú figurínu – tričko, nohavice, ponožky, topánky… Obliekli sa automaticky, niekedy aj naopak, najedli sa a už odmala sa mi snažili vo všetkom pomáhať.

Niečo sa predsa len muselo výrazne zmeniť. 

Keď jedného dňa manželka povedala, že odchádza do zahraničia a deti mi necháva v starostlivosti, vedel som, že mi nebude mať kto pomôcť. Celá moja pozornosť a život sa upriamili na jedno – aby som tu bol úplne celý pre deti. Všetko som tomu prispôsobil. Moji rodičia boli v štyristo kilometrov vzdialenej Gelnici, a kým sa aspoň formálne urovnali vzťahy s druhou stranou, trvalo to pár rokov.

Sadli ste si s deťmi a snažili ste sa im niečo vysvetliť alebo na to boli ešte veľmi malé? 

Bol som sa poradiť u detského psychológa. Ten mi povedal, že nemám s deťmi sám a iniciatívne začať vážny rozhovor, ale ak naznačia záujem, mám byť vnímavý a hovoriť pravdu. No k nijakému vážnemu rozhovoru nikdy nedošlo, možno náš rozchod prijali ako fakt. U detí sa po takomto rozchode môže objaviť aj podvedomý strach, že prídu aj o druhého rodiča. Keď som náhodou musel odísť, pýtali sa: „Vrátiš sa, tati, vrátiš?”

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Rozhovory

Kultúra, Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie