Denník N

Riaditeľ Národného parku Muránska planina: Cestou je turizmus, nie lesné hospodárstvo

Ján Šmídt, riaditeľ Národného parku Muránska planina. Foto – Soňa Mäkká
Ján Šmídt, riaditeľ Národného parku Muránska planina. Foto – Soňa Mäkká

Lesné hospodárstvo dnes nedokáže generovať dostatok príjmov, aby Gemer prosperoval, hovorí riaditeľ Správy Národného parku Muránska planina Ján Šmídt. Odvetvie v regióne, ktoré kontinuálne rastie, je cestovný ruch.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Hladinu verejnej debaty rozvíril minulý rok návrh zonácie Národného parku Muránska planina. Aby park spĺňal medzinárodné kritériá, polovica jeho územia mala byť v bezzásahovom režime, kde sa neťaží drevo.

Na Slovensku však všetko komplikuje neštandardný systém vlastníctva lesov a kompetencií štátnych úradov. Dobre to pozná riaditeľ národného parku Ján Šmídt.

V rozhovore s ním sa dočítate:

  • kedy by mohla byť hotová zonácia národného parku;
  • prečo je problém, že rozhodnutia o prírode vydáva rezort vnútra a nie životné prostredie;
  • že keby sa povolilo spracovanie kalamity na Fabovej holi, ľudstvo by zrejme došlo o jeden živočíšny druh.

Návrh zonácie sa stretol s negatívnou reakciou časti verejnosti, samospráv, ale aj predsedu parlamentu Borisa Kollára. Dôvodom boli najmä obavy pred stratou pracovných miest v regióne. Ako pokračuje zonácia?

Muránska planina je jedno z najpestrejších území s najvyššou biologickou rozmanitosťou v rámci Slovenska. Má na to, aby bola národným parkom. Problém je, že IUCN chce (IUCN – Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov, pozn. red.), aby ľudia nechali minimálne päťdesiat percent územia na prírodu. Ak by sme ako ľudia opustili Slovensko, na jeho deväťdesiatich percentách by bol les. O sto alebo dvesto rokov sa prirodzenými procesmi stane les aj z námestia v Revúcej, kde sme teraz. Ako príklad spomeniem Černobyľ.

Ide o to, že v kultúrnej krajine, ktorú tu budujeme tisícky rokov, je problém nájsť dostatočne veľké miesto, ktoré by bolo bez vplyvu človeka. Aj na Muránskej planine človek v minulosti intenzívne hospodáril. Drevo bolo potrebné pre železné bane a huty, ktoré boli v regióne Gemera. Mnohé územia človek ovplyvnil, ale to neznamená, že by nefungovali tie prirodzené procesy, ktoré v konečnom dôsledku vedú k prirodzenému lesu. A národné parky by mali byť územia, kde človek nechá vedome a cielene aspoň na polovici územia tieto prirodzené procesy bežať.

Lenže sa tam hospodári, a ak by sme nechali hneď päťdesiat percent územia na prírodu, určite to bude mať vplyv na ľudí, ktorí tam žijú. Veľká časť miestneho obyvateľstva je viazaná na lesné hospodárstvo. Dôležité je mať cieľ – tých päťdesiat percent bez zásahu, nech si príroda robí, čo chce. A politická otázka je dohodnúť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cestovný ruch

Ochrana prírody

Podcast Denníka N

Slovensko

Teraz najčítanejšie