Fico hovorí o LGBTI ľuďoch čoraz vulgárnejšie, jeho štátna tajomníčka pritom podporila Pride

Predseda Smeru Robert Fico dlhé roky vo funkcii premiéra nechcel o právach LGBTI ľudí vôbec hovoriť. Téme sa vyhýbal na Slovensku aj v Európskom parlamente, kde na neho kolegovia z frakcie európskych socialistov naliehali, aby už tému otvoril a urobil krok vpred.

V roku 2017, keď ešte rád opakoval, že Slovensko má patriť k európskemu jadru, o homosexuáloch hovoriť nechcel. V diskusnej relácii RTVS O päť minút 12 povedal, že Slovensko nie je krajina, ktorá by mala byť vyrušovaná témami, ktoré nie sú dostatočne pripravené. Dnes už tému LGBTI pravidelne využíva ako zbraň proti politickým oponentom.

Ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (Za ľudí) napríklad v pondelok počas parlamentnej schôdze, na ktorej sa ju Smer pokúsil odvolať, vyčítal prideľovanie dotácií LGBTI organizáciám. „Môže sa hnevať pani ministerka, koľko chce, pre nás sú duchovné potreby slovenského národa prednejšie ako fyzické potreby homosexuálov,“ rečnil na tlačovej konferencii. Ide pritom o podobné granty, ako dostávali mimovládne organizácie aj za jeho vlády.

Predseda Smeru v posledných rokoch stihol označiť adopcie detí homosexuálmi za zvrátenosť a ohlásil aj snahu o ústavný zákaz registrovaných partnerstiev. Žiadne konkrétne kroky však neurobil.

Bývalý europoslanec za stranu Smer Boris Zala tvrdí, že strana Smer sa začala stávať konzervatívnejšou okolo roku 2014, keď sa prehĺbila spolupráca s cirkvami a postupne z nej začali odchádzať gejovia a lesby, ktorí sa v nej dovtedy cítili dobre. „Niekde vo vnútri však Ficov príklon ku konzervatívnym hodnotám nie je skutočný. Logicky si uvedomuje, že všade inde už je nedôveryhodný, len v tejto kategórii ľudí by mohol vyhovovať. A začal hrať túto hru,“ myslí si Zala.

S otázkami, ako dnes vníma práva LGBTI ľudí, sme oslovili aj stranu Smer, odpoveď však neprišla.

Jankovská: smer Pride

V období, keď mal Smer v parlamente pohodlnú väčšinu a mohol vládu zostavovať sám, neboli pre predsedu strany Roberta Fica LGBTI ľudia témou, ktorej by chcel venovať pozornosť.

Na druhej strane, v roku 2014 štátna tajomníčka za Smer na ministerstve spravodlivosti Monika Jankovská osobne podporila Pride, na ktorom vystúpila s príhovorom. „To, že niekto má rád osobu rovnakého pohlavia, za to sa nemá hanbiť, za to sa nemá schovávať, nemá sa ukrývať do svojho vnútra. (…) Myslím si, že toto naozaj treba zmeniť,“ povedala. „V žiadnom prípade nemôžeme nikoho odsudzovať za to, že je iný, že prejavuje lásku k rovnakému pohlaviu alebo že túži po niečom inom.“

V roku 2015, keď sa konalo referendum o rodine a preferencie Smeru sa stále šplhali k 40 percentám, Robert Fico začal hovoriť aj o tom, že by chcel s pármi rovnakého pohlavia riešiť napríklad dedenie alebo prístup k zdravotníckym informáciám. „Nemôžeme sa pred touto realitou zatvárať. Našou povinnosťou je uľahčiť im niektoré praktické veci v živote,“ hovoril vtedy.

Zákaz adopcií aj partnerstiev

Prešlo pár rokov, Fico je po rokoch pri moci opozičným politikom a jeho rétorika sa začala meniť. Keď v januári 2019 neúspešne kandidoval za ústavného sudcu, povedal, že adopciu detí homosexuálmi považuje za zvrátenosť. „Ja dnes napríklad v niektorých európskych štruktúrach vnímam, ako sa muži homosexuáli predbiehajú v tom, koľko detí budú adoptovať, a toto už je zvrátenosť,“ vyhlásil na verejnom vypočutí.

Zároveň pripustil, že proti malým praktickým ústupkom v téme spolužitia dvoch mužov alebo dvoch žien nič nemá. „Pokiaľ ide o homosexuálne partnerstvá, vždy som zastával názor, že predsa všetci vieme, že ich na Slovensku máme, tak im pomáhajme v praktickom živote. Aby mali prístup k zdravotným informáciám, aby mali možnosť spoločného nakladania s majetkom. Ale určite nikdy nebudem zástancom toho, aby mali možnosť uzatvárať manželstvá, ako to vidíme v iných krajinách,“ povedal Fico.

O pol roka neskôr, v auguste 2019, svoju rétoriku o čosi zostril. „Hľadajme spoločne právne vyjadrenie zákazu manželstiev homosexuálov alebo iných právnych foriem partnerstiev,“ vyzýval vo videu na Facebooku.

Takýto zákaz by pritom takmer isto narazil na Ústavný súd. Ten totiž v roku 2014 pred referendom o rodine posudzoval súlad referendových otázok s ústavou a otázku o partnerstvách dvoch mužov a dvoch žien vyškrtol. Podľa súdu by totiž bola v rozpore s ústavou, ktorá garantuje „právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života“.

V lete 2019 Fico vo videu hovoril už aj o tom, že chce ústavne zakázať adopciu detí homosexuálmi.

Útokom na gejov sa bránil aj v lete 2020, keď ho bulvár nafotil v bare v spoločnosti mladých žien, pričom jedna z nich bola čakateľka na prokuratúre Katarína Szalayová. „A čo mám sedieť s mladými chlapcami, preboha?! Ste normálni už? Čo na tom je, že si sadnem niekde a porozprávam sa s nejakými dievčatami,“ reagoval Fico na otázky novinárov, aký má so Szalayovou vzťah.

V októbri 2020 predseda Smeru spojil homofóbne komentáre aj s rasizmom. V diskusnej relácii Rádia Expres Braňo Závodský naživo útočil na predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) za to, že si vymieňal erotickú komunikáciu s rómskou transženou pracujúcou v sexbiznise. Predseda Smeru označil Kollára za úchyla. „Pohrávať sa s rómskymi pinďúrmi, to je naozaj vážna vec. Musí odstúpiť, to je jediná cesta.“

Temnejší konzervatívnejší Smer

Bývalý europoslanec Boris Zala v jednom zo svojich textov napísal, že Smer bol kedysi k LGBTI ľuďom oveľa tolerantnejší. „Pamätám si v Smere viacerých gejov a lesby a cítili sa pohodlne. Odišiel som do Bruselu, takže som stratil prehľad, ale okolo roku 2014, keď sa konali prezidentské voľby (Fico v nich neúspešne kandidoval – pozn. red.), sa už zo strany akosi vytrácali. Cítili asi príchod temnejšej konzervatívnej atmosféry aj v tejto strane. A my v Európskom parlamente sme potom museli ‚žehliť‘ viaceré prešľapy Smeru v téme LGBT,“ napísal Zala.

Čo sa vlastne podľa Zalu stalo okolo roku 2014? „Začala sa užšia spolupráca s cirkvami. Nielen na báze sociálnych programov, čo som podporoval, ale aj na báze ideologickej. Takže konzervatívny tlak na všetko, čo má troška emancipačný, pokrokovejší charakter. Bolo to cítiť,“ hovorí Zala. V strane sa podľa neho k slovu čoraz častejšie dostávajú konzervatívnejší politici, ako Juraj Blanár či Ján Podmanický.

Podľa Zalu predseda Smeru vnútorne nikdy nebol konzervatívny. Jeho príklon ku konzervatívnejším hodnotám považuje za kalkul a za snahu osloviť aspoň istú časť voličov, ktorá dnes môže inklinovať ku kotlebovcom.

Z rovnakého dôvodu sa podľa Zalu predseda Smeru stavia proti sprísňovaniu interrupcií. „Vie, že ani konzervatívne orientované ženy si toto právo nechcú dať vziať,“ myslí si.

Ficovi práva LGBTI ľudí vyčítali aj v Bruseli

Smer mal pre práva LGBTI ľudí naštrbený vzťah aj v Európskom parlamente. Strana európskych socialistov, do ktorej Smer patrí, od Fica očakávala, že tému registrovaných partnerstiev otvorí. „Problém bol v tom, že ani nie tak Smer ako Fico osobne sa tejto téme vždy vyhýbal a nechcel sa jej dotknúť,“ hovorí bývalý europoslanec za Smer Boris Zala.

„Potom to začalo vyvolávať aj trocha osobný konflikt, keď občas Fico chodil na frakciu európskych socialistov, tak jej časť, ktorá bola radikálnejšie za práva LGBT ľudí, mu dávala otázky a on ich vždy odbíjal výsmešným spôsobom, že to nie je podstatné, že je to druhoradý problém,“ hovorí Zala.

V decembri 2016 Fico pobúril európskych socialistov tým, že im počas kongresu v Prahe vyčítal, že sú pre nich práva homosexuálov a moslimov dôležitejšie ako iné politiky. LGBTI organizácia Rainbow Rose, ktorá patrí pod frakciu, vtedy vydala spoločné stanovisko, v ktorom kritizovali Ficov prejav a vyjadrili obavu z nástupu populistov a fašistov. „Považujeme preto stanovisko Roberta Fica za neakceptovateľné,“ napísali a vyzvali vtedajšieho premiéra na ospravedlnenie.

Ficova neochota postaviť sa za práva LGBTI ľudí Smeru vážnejšie problémy v európskych štruktúrach socialistov nespôsobila. Oveľa ostrejšie konfrontácie mal s európskymi kolegami pre uzatvorenie koalície s SNS. Pre Ficov netolerantný postoj k moslimom a utečencom Strana európskych socialistov dokonca rokovala o vylúčení Smeru.

Dotácie dostávali aj za vlády Smeru

Na Ficovo obvinenie, že Kolíková dáva neprimerane veľa peňazí LGBTI organizáciám, verejne zareagovala aj Iniciatíva Inakosť, ktorá sa už roky angažuje za práva gejov a lesieb.

„Dotačná schéma ministerstva spravodlivosti je jednou z mála pozitívnych politík, ktorými sa pravidelne prezentuje na medzinárodnom fóre. A za posledné desaťročie to tak bolo za každej vlády. Dokonca, keď ju manažovali nominanti strany Smer-SD, mala viac ako dvojnásobný rozpočet,“ napísala iniciatíva na Facebooku.

Ficove vyjadrenia o LGBTI ľuďoch z posledných rokov sa nepáčia ani ombudsmanke Márii Patakyovej. „Žiaľ, komunita, ktorej práva sa dlhodobo prehliadajú, sa opakovane stáva obeťou znevažovania zo strany osôb pôsobiacich v politike. V demokratickej spoločnosti je, samozrejme, prijateľnejšia kultivovaná politická diskusia bez stigmatizácie znevýhodnených skupín ľudí,“ hovorí verejná ochrankyňa práv.

Podľa europoslankyne Moniky Beňovej (Smer) bol Ficov útok na Kolíkovú cez LGBTI organizácie zbytočný a nevhodný. „Neviem, prečo predseda Fico zbytočne používa takúto rétoriku voči LGBTI. V minulosti sme predsa ako Smer chceli predkladať úpravu niektorých práv pre túto skupinu ľudí,“ hovorí Beňová. „Sociálni demokrati vždy práva menšín obhajovali a obhajujú. Mrzí ma, že sa nechal uniesť k takejto rétorike. Čo sa týka jeho postoja k adopciám detí, je to jeho názor, každý má právo na svoj názor v etických otázkach.“