Denník NAko sa pokazil vzťah Matoviča a Kolíkovej (úryvok z pripravovanej knihy)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Text bude súčasťou knihy Matovič. Premiér v teniskách, ktorú píše reportér Denníka N Dušan Mikušovič.

Keď ministri zo strán SaS a Za ľudí prišli v stredu 7. apríla 2021 na prvé zasadnutie novovymenovanej vlády Eduarda Hegera, zostali trochu zaskočení. Aj keď išlo o prvé rokovanie vládneho kabinetu po výmene premiéra, neočakávali, že sa bude zásadne líšiť od tých predošlých. Predsa len, v novej vláde, ktorá striedala rok vládnuci kabinet Igora Matoviča, sa veľa nezmenilo. Až na nového ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského sa zišli tie isté tváre.

Mocensky významnou, no opticky drobnou odchýlkou bol fakt, že si minister financií a predseda vlády vymenili stoličky. Eduard Heger si sadol na premiérske miesto, Igor Matovič sa usadil po Hegerovej pravici na stoličku určenú vicepremiérovi a ministrovi financií.

No zasadací poriadok sa zmenil aj pre ďalších členov kabinetu. Ministri za SaS a Za ľudí dovtedy sedeli vpredu neďaleko predsedu vlády. Po vládnej kríze skončili odsunutí viac dozadu; miesta vpredu obsadili ministri za hnutie OĽaNO. Mária Kolíková, Veronika Remišová či Richard Sulík si museli presadnúť ďalej od nového premiéra, ale aj ministra financií, ktorý sedel po jeho boku. Dovtedy platilo, že podpredsedovia vlády, medzi ktorých sa radili aj Remišová a Sulík, sedávali vpredu.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Zmeny im boli vysvetlené tak, že sa zasadací poriadok „prispôsobil výsledkom volieb“, tie však prebehli pred vyše rokom. Pôvodne si mali bližšie k Hegerovi a Matovičovi presadnúť aj ministri za hnutie Sme rodina, ktoré percentami vo voľbách predbehlo SaS a Za ľudí. Presádzanie ministrov menších strán na koniec rokovacieho stola sa im však nezdalo úplne dôstojné, a tak zostali sedieť na pôvodných miestach.

„My house, my rules,“ komentoval nový zasadací poriadok predseda SaS Sulík s tým, že nový premiér si môže technické okolnosti rokovania vlády usporiadať po svojom. No politici Za ľudí a SaS zároveň nepopierali, že za rozsadením cítia rukopis Igora Matoviča, ktorý po rošáde s Eduardom Hegerom nestratil ani vplyv, ani prístup k úradu vlády. Prejavovalo sa to aj tak, že hneď niekoľko tlačových konferencií vo funkcii ministra financií nezorganizoval v budove svojho ministerstva, ale na úrade vlády, ktorý sídli o tristo metrov ďalej.

Ak by ste sa spýtali ľudí, ktorí pracovali s lídrom OĽaNO, na jeho päť hlavných charakterových čŕt, zrejme by väčšina medzi nimi povedala, že nezabúda. Skrátka, ak sa váš vzťah dostal do bodu, v ktorom Igor Matovič – neraz bez ohľadu na realitu – nadobudol dojem, že mu bolo ublížené, mohli ste si byť istí, že si to zapamätá a raz sa k tomu vráti.

Matovič vyjednávač

Ľudia, ktorí sa stretli s tým, ako Igor Matovič viedol rokovania či porady, spomínali, že sa pravidelne extrémne naťahovali. Zo zasadnutí konzílií, pandemických komisií či ústredných krízových štábov sa stávali úmorné, niekoľkohodinové a nekoordinované voľné debaty, ktoré nemali pána. Mnohí si všimli, že predseda vlády sa často v prvej polovici rokovaní do diskusií nezapájal. Sedel v miestnosti, pôsobil duchom neprítomne a pozerajúc na displej smartfónu, roloval svoj newsfeed na Facebooku alebo si čítal správy z Minúty po minúte Denníka N, z ktorej zvykol čerpať drvivú väčšinu informácií o tom, čo sa deje.

Jeho chvíľa väčšinou prichádzala až po niekoľkých hodinách, keď sa ostatní vyrozprávali. Vtedy nastúpil so svojimi návrhmi a predstavami, koncentrovane ich forsíroval a neraz aj pomocou rôznych falošných dilem dokázal presadiť, čo chcel. Bol trpezlivý, a ako opísali aj niektorí ľudia z koalície, niekedy mu jeho návrhy prešli v podstate len preto, že všetci ostatní už boli unavení a chceli ísť domov. Navyše, Matovič mal ešte jednu vlastnosť. Nerád sa zaoberal viacerými vecami naraz, no v téme, na ktorú sa upol, sa dokázal zorientovať natoľko, aby argumentačne prevyšoval tých, s ktorými diskutoval.

Zdalo sa, akoby taktiku nekonečného a úmorného dohodovania, na konci ktorého ostatní rezignujú a odsúhlasia mu jeho vlastné riešenie, aplikoval aj na koaličnú krízu. Keď sa po jej vypuknutí zišli koaliční lídri na prvom rokovaní, nechával udalostiam voľný priebeh. „Premiér krajiny vyčkával, čo sa bude diať,“ spomínala neskôr ministerka Mária Kolíková. „Osobne som ho na prvej krízovej koaličnej rade vyzvala, aby ako premiér zobral iniciatívu do svojich rúk a hľadal riešenia. Jeho reakcia bola, že to nechá viesť Borisovi Kollárovi alebo tým koaličným stranám, ktoré majú problém. A on to bude sledovať.“

Mária Kolíková a Igor Matovič na parlamentnej schôdzi, na ktorej sa hlasovalo o jej zotrvaní vo funkcii. Foto N – Vladimír Šimíček

Kolíková bola až do vládnej krízy ministerkou, ktorá stála mimo politických konfliktov v koalícii. S Matovičom bola zadobre. Vďaka jeho podpore dokázala v parlamente presadiť novelu ústavy a aj Matovič ju zrejme vnímal ako možného spojenca v jeho čoraz drsnejšom konflikte so Sulíkovou SaS.

Počas vládnej krízy sa vzťah medzi Kolíkovou a Matovičom pokazil. Začalo to tým, že ministerka v prvých dňoch roztržky na rokovaniach tlačila na odchod Mareka Krajčího oveľa razantnejšie ako jej stranícka šéfka Veronika Remišová, ktorá by mala rokovania viesť. Neskôr vravela, že len presadzovala postoj strany Za ľudí, ale sama priznávala, že si ho líder OĽaNO mohol personifikovať s ňou.

Expremiérovi Kolíkovej tlak na odchod Krajčího zostal v hlave. Vrátil sa k nemu na už legendárnej tlačovej besede, na ktorej mal podľa pôvodnej dohody o ukončení vládnej krízy minister zdravotníctva ohlásiť demisiu a koalícia mala pokračovať ďalej.

Matovič počas rozlúčky s Krajčím pridal spŕšku invektív voči koaličným partnerom a spontánne si na konci tlačovky pridal podmienku, aby Krajčí zo svojho postu odišiel až po tom, čo sa v krajine „naplno“ začne očkovať vakcínou Sputnik V. Vládny konflikt ďalej rámcoval ako spor o ruskú očkovaciu látku. Okrem toho na tlačovke viackrát spomenul Kolíkovú, keď hovoril o tom, ako amorálne bolo od politikov Za ľudí a SaS žiadať Krajčího pád.

„Keď pani ministerka Kolíková povedala, že je to aj jej podmienkou, opýtal som sa jej, či to nepovažuje za neľudské,“ vravel Matovič na tejto tlačovke. „Povedala: Áno, je to neľudské, je to neľudská požiadavka, ale politicky správna.“ Ministerka nikdy nepotvrdila, že sa jej rozhovor s bývalým premiérom udial takto. V jednom z rozhovorov pre Denník N povedala, že z interných rokovaní vynášať nebude.

Kolíková v tom čase zároveň prišla s iniciatívou, aby sa pravidlá fungovania v koalícii upravili dokumentom, ktorý nazvala „memorandum dobrého vládnutia“. Keď Matovič krátky dokument spísaný ministerkou spravodlivosti dostal, len ťažko sa s ním mohol stotožniť. Naopak, po prečítaní krátkeho, jedenapolstranového materiálu vnímal Kolíkovej memorandum ako útok na svoju osobu.

Viac-menej totiž platilo, že body, ktoré ministerka do memoranda vniesla, odkazovali na jeho správanie. Keď si Matovič v texte čítal vetu „koalícia vyhlasuje, že kľúčové rozhodnutia pre krajinu nemôžu byť komunikované prostredníctvom sociálnych sietí a nebudú prijímané na základe ankiet alebo prieskumov“, nemohol to pochopiť inak ako kritiku svojho politického štýlu. Ankety, prieskumy a sondáže na Facebooku lemujú takmer celú jeho politickú kariéru.

Nedá sa preto čudovať tomu, že Matovič s memorandom nesúhlasil a chcel ho prerobiť. Dokonca navrhol, že by napísal vlastný text. K tomu nikdy nedošlo. Po tlačovke, na ktorej opäť raz zaútočil na koaličných partnerov, už bolo väčšine politikov SaS a Za ľudí jasné, že jeho štýl vládnutia žiadny písaný dokument zmeniť nemôže.

Odchod do úzadia sa nekonal

Keď stroskotal prvý pokus o vyriešenie vládnej krízy – v podobe Krajčího demisie a prijatia memoranda –, koaličné rokovania sa opäť rozbehli. Istý čas nikam neviedli, no všetkým bolo jasné, že tentoraz sa už hrá o to, či Igor Matovič zostane premiérom. Po desiatich dňoch od vypuknutia sporu prišiel s mimoriadne kreatívnym riešením, príznačným pre jeho pôsobenie v politike. Partnerom navrhol, že by zostal premiérom, na niekoľko mesiacov by sa však stiahol do úzadia a dal sa zastupovať vicepremiérom Eduardom Hegerom. Potom by sa do funkcie vrátil.

Vyjednávači z SaS a zo Za ľudí, trochu ovplyvnení nekonečnými debatami o koaličnej kríze, netradičný nápad najprv nestopli. No riešenie opäť narazilo na Kolíkovú, ktorá priamo na rokovaniach nebola. Keď sa o ňom dopočula, považovala ho za právnický, ale aj politický nezmysel. Lídrom SaS a Za ľudí obratom v niekoľkých bodoch vysvetlila, prečo by Matovičov ústup do úzadia nebol schodný, a nápad sa zo stola zmietol.

Veronika Remišová a Richard Sulík na ceste do Prezidentského paláca. Foto N – Tomáš Benedikovič

Z politicky málo výraznej ministerky zameranej na reformu justície sa zrazu stala hráčka, ktorá svojím postupom počas vládnej krízy – a vplyvom v rámci klubu vlastnej strany – mohla rozhodnúť o tom, ako celý koaličný konflikt dopadne.

Igor Matovič v istom bode vládnej krízy pochopil, že z postu predsedu vlády musí odísť. Ešte predtým sa však pokúsil z koalície vytlačiť nenávideného Sulíka aj jeho SaS. Scenár „trojkoalície bez SaS“ s premiérom Hegerom bol v hre niekoľko dní, no závisel od toho, koľko poslancov z už len desaťčlenného klubu Za ľudí by ho akceptovalo. Vicepremiérka Remišová, ktorá sa verejne držala straníckeho uznesenia o zachovaní štvorkoalície so Sulíkom, s ním interne problém nemala. No Matovičovi nevedela garantovať toľko poslancov, aby vláda mala aspoň tesnú väčšinu.

Ešte 26 hodín predtým, ako líder OĽaNO svojím vyhlásením na Kvetnú nedeľu umožnil zachovanie štvorkoalície, na Facebooku písal, že so Sulíkovou SaS sa už ďalej rokovať nedá. „Pred nami ostatnými, OĽaNO, Sme rodina a stranou Za ľudí, teraz stojí úloha dohodnúť sa na trojkoalícii. Jasné, bude to náročnejšie v parlamente, ale osobne verím, že taká koalícia môže urobiť kopu dobrej práce,“ tvrdil.

Bola sobota popoludní, 25. deň vládnej krízy a v nasledujúcich hodinách sa ukázalo, že úloha dohodnúť sa na trojkoalícii splnená nebude. V strane Za ľudí sa definitívne nenašlo dostatok politikov, ktorí by trojkoalíciu podporili alebo za ňu hlasovali na predsedníctve. V neformálnom straníckom súboji predsedníčky Remišovej a ministerky Kolíkovej o tom, čo má strana urobiť, totiž uspela ministerka spravodlivosti. Keď stroskotal aj posledný Matovičov pokus, ktorým bola ponuka pre Kolíkovú, aby bola ministerkou v trojkoaličnej vláde – čo ona odmietla –, líder OĽaNO ustúpil a rezignoval.

Štvorkoalícia zostala zachovaná, Eduard Heger sa stal premiérom a Matovič, ktorý ešte predtým prišiel s nápadom na vytvorenie postu vicepremiéra pre boj s korupciou, sa stal nakoniec ministrom financií. Do vlády sa vrátili aj ministri, ktorí v priebehu koaličnej krízy podali demisie: Richard Sulík, Ivan Korčok, Branislav Gröhling, Mária Kolíková a nakoniec aj Milan Krajniak. Keď teda vláda opäť zasadla, opticky sa naozaj až toľko nezmenilo.

Akurát si z jednej stoličky na druhú musel presadnúť Igor Matovič a tí, ktorí ho o jeho pôvodné miesto pripravili. Na čele so Sulíkom a Kolíkovou.

Návšteva na ministerstve

Keď o pár týždňov neskôr po vymenovaní Hegerovej vlády vrcholil tlak opozičného Smeru na odvolanie z Kolíkovej postu ministerky spravodlivosti, ohlásila sa na jej ministerstve zvláštna návšteva. Bola to trojica politikov hnutia OĽaNO: minister financií Matovič, poslanec György Gyimesi a šéf parlamentného bezpečnostného výboru Juraj Krúpa.

Priamo do budovy ministerstva si prišli preveriť podozrenia, že sa Kolíková ocitla v konflikte záujmov, lebo jej rezort si na svoje sídlo prenajíma budovu od firmy, v ktorej má majetkový podiel podnikateľ a bývalý manažér skupiny Penta Vladimír Brodňan. Ten v iných firmách podnikal aj s bratom ministerky Michalom Kolíkom.

Ministerstvo spravodlivosti sídli v bývalej budove Výskumného ústavu zváračského. Foto N – Tomáš Benedikovič

Dvaja poslanci OĽaNO robili Igorovi Matovičovi pri návšteve ministerstva skôr sprievod a o tom, čo sa bude diať, podrobne nevedeli. Líder hnutia si od vedenia ministerstva vyžiadal nájomné zmluvy k budove a priamo na ministerstve ich študoval. Ministerku následne konfrontoval aj na poslaneckom klube OĽaNO, kde prebehla napätá a nepríjemná debata, z ktorej bolo zrejmé, že Igor Matovič má s Kolíkovej zotrvaním vo funkcii problém.

Mária Kolíková nakoniec napriek všetkému odvolávanie ustála, a to aj vďaka tomu, že ju podporil premiér Eduard Heger. Proti tomu, aby jej bola vyslovená nedôvera, hlasovalo 22 z 53 poslancov klubu OĽaNO. Druhá polovica klubu sa na hlasovaní nezúčastnila. Niekoľko poslancov preto, lebo boli v karanténe, no väčšina dala týmto spôsobom najavo svoj postoj k ministerke.

Kurióznou pointou celého príbehu bolo, že na odvolávaní v parlamente sedela Mária Kolíková hneď vedľa Igora Matoviča. Ich miesta totiž presne určuje zasadací poriadok Národnej rady pre dané volebné obdobie. Od výmeny premiéra sedí podľa neho v parlamente minister financií medzi ministerkou Kolíkovou a vicepremiérkou Remišovou.

Televízne kamery zachytili, že si Kolíková s Matovičom vymenili aj pár slov. „Veľmi priateľské to, samozrejme, nebolo. Neboli to slová podpory,“ zhodnotila rozhovor ministerka.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].