Denník N

Rozhovor s odborníčkou na mestské stromy: Prečo sa lipy v Bratislave sadia menej a koľko sa môžu dožiť platany na Trnavskom mýte

Zuzana Pšenáková z oddelenia mestskej zelene v Bratislave. Foto N - Tomáš Grečko
Zuzana Pšenáková z oddelenia mestskej zelene v Bratislave. Foto N – Tomáš Grečko

Poškodzovanie koreňových systémov je tichý zabijak stromov v meste, hovorí Zuzana Pšenáková, ktorá má v Bratislave na starosti zeleň pri dopravných komunikáciách. Necitlivý prístup ku koreňom ohrozuje podľa nej stromy viac než exhaláty z výfukov áut.

Aj preto magistrát zasadil nové stromy na Trnavskom mýte do takzvaného bunkového systému. Ten má piatim dvanásťmetrovým platanom pomôcť adaptovať sa na náročné prostredie. Trnavské mýto je miesto s najznečistenejším vzduchom z dopravy a v lete sa mení na rozpálenú asfaltovú dosku. Tieň z platanov by mal tepelný ostrov aspoň trochu schladiť.

V rozhovore sa dozviete aj to:

  • prečo sa v meste oplatí sadiť skôr mladé než vzrastlé stromy;
  • ako funguje bunkový systém na zakorenenie stromov;
  • čo všetko obsahuje zdravotná dokumentácia stromu;
  • čo musia developeri splniť pri náhradnej výsadbe stromov;
  • ktorým druhom okrem lipy sa u nás prestáva dariť pre klimatickú krízu.

Lozili ste ako malá po stromoch?

Lozila. Vtedy sa ešte bezpečnosť neriešila tak ako v súčasnosti. Teraz som už mama malých detí a pozerám sa na lozenie po stromoch aj z tohto pohľadu. Niekedy však treba zvážiť nielen riziká, ale aj to, čo človek dokáže.

Ako ste sa dostali k starostlivosti o zeleň na magistráte?

Odmalička som inklinovala k prírode, bola som aj aktívnou členkou slovenského skautingu, až to vyústilo do štúdia krajinnej architektúry. Krajinný architekt väčšinou rieši projekty pre súkromných investorov, rodinné záhrady a priestranstvá v okolí stavieb. Keď však prišli deti, stavby pre mňa neboli najlepším spôsobom trávenia rodičovskej dovolenky. Začala som si viac všímať verejnú zeleň a rozmýšľať nad tým, prečo sa aj tam neuplatňujú najodbornejšie postupy. Zapojila som sa do práce komisie pre životné prostredie v našej mestskej časti (Ružinov – pozn. red.), spolu so susedmi sme založili aj občianske združenie a začali sa starať o zeleň v okolí bytovky. Keď sa objavila ponuka pracovať na magistráte, prihlásila som sa do výberového konania.

Na Trnavskom mýte sa minulý týždeň vysádzali platany, pričom každý z nich má už dvadsaťpäť rokov. O čo náročnejšie a drahšie je zaobstarať vzrastlé stromy v porovnaní s malými stromčekmi?

Musia sa špeciálne predpestovať v lesníckych škôlkach, kde sa im pravidelne prerezávajú korene, aby sa mohli adaptovať na prostredie, do ktorého budú umiestnené. Náročnejšej a dlhoročnej starostlivosti zodpovedá aj cena. Jeden platan na Trnavskom mýte stál

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Bratislava

Klimatická zmena

Ochrana prírody

Rozhovory

Životné prostredie

Slovensko

Teraz najčítanejšie