Rodič je pre dieťa vzorom aj v stravovaní. Ak si nikdy nedáte na tanier zeleninu, nebude ju jesť ani vaše dieťa (+ recepty)
Deti sa počas roku pandémie menej hýbali a mnohé sa aj prejedali. „Doma mohla mama variť celý týždeň palacinky, lebo dieťaťu chutia, a tak ich pokojne mohlo zjesť na obed hoci aj sedem,“ hovorí lektorka a konzultantka zdravého stravovania Janica Malek Lacová.
V rozhovore radí, ako naučiť deti jesť zeleninu a vybudovať u nich vzťah k naozajstným potravinám, ako variť zdravšie a chutnejšie a zároveň predchádzať detskej obezite. Pridáva aj recepty na zdravú desiatu.
Dnes sa bežne stretávam s tým, že tínedžeri, ktorí sa po pol roku vrátili do škôl, chodia domov hladní. Počas pandémie si totiž privykli na domácu stravu a väčšie porcie. Stretávate sa aj vy s takými ohlasmi od rodičov?
Jasné. Mnohí rodičia počas pandémie nestíhali doma každý deň variť, a tak zvykli deťom objednávať pizzu alebo iné jedlo z reštaurácie. Tínedžeri si tak zvykli na dospelácke porcie. Keď sa teraz vrátili do školy, môžu mať dojem, že im v školskej jedálni dávajú malé porcie.
Podľa mňa je to aj tým, že si deti počas pandémie roztiahli žalúdky. Mnohé sa úplne prestali hýbať, celý deň sedeli pri počítači a večer pred telkou. Máloktoré dieťa sa išlo vybehať von. Aj preto tu dnes máme nárast nadváhy a obezity, čo už potvrdzujú výsledky výskumov.
Môže za to len pandémia?
Je jasné, že ten alarmujúci nárast spôsobila pandemická situácia, ale je pravda, že celková mobilita detí sa nám znížila už aj predtým. Rodičia dnes väčšinou vozia deti do školy a zo školy, robia im taxikárov, deti vôbec nie sú zvyknuté chodiť peši, majú stále menej a menej pohybu.
Režim rodičov, ktorí aj počas pandémie chodili do práce, sa až tak zásadne nezmenil. Skôr im pribudol stres, lebo sa museli okrem práce venovať aj deťom na domácom vzdelávaní. Napríklad moja sestra vstávala ráno o štvrtej, aby navarila deťom obed, potom utekala do práce, a keď sa vrátila, vymenila sa s manželom a učila sa s deťmi. U dospelých to teda mohlo spôsobiť skôr vyčerpanie a psychické ťažkosti, kým medzi deťmi pribudlo obezity a nadváhy.
Ako to posledný rok vyzeralo so stravou detí? Viem napríklad, že v niektorých školách sa varilo menej jedál alebo mali len studenú stravu.
Studenú stravu mali v školách, kde boli pracovníci jedálne dlhšie v karanténe. Alebo ak chodili do školy len triedy prvého stupňa, tak sa niekde neoplatilo variť, lebo by to bolo ekonomicky nerentabilné.
No pokiaľ ide o deti, ktoré zostali doma, všimla som si, že veľa rodičov práve v tomto období začalo variť, lebo museli deťom zabezpečiť stravu. Veľa ľudí sa zároveň začalo viac zamýšľať nad tým, čo jedia. Mnohí začali kváskovať, variť zdravšie jedlá, pestovať bylinky na balkóne, zapájať do varenia aj deti. Našťastie sú aj takéto pozitívne príklady, ale viac je, žiaľ, tých negatívnych.
Nie je problém aj to, že sme deťom často nevarili to, čo je zdravé, ale hlavne to, čo im chutí? Nepoznám nikoho, kto by doma varil podľa noriem ako v školskej jedálni. Skôr sa prispôsobíme tomu, čo dieťa chce, a logicky potom toho zje viac.
Je to tak, v školskej jedálni je jedlo presne nanormované. Doma mohla mama variť celý týždeň palacinky, lebo dieťaťu chutia, a tak ich pokojne mohlo zjesť na obed hoci aj sedem.
Čo s tým? Máme variť deťom aj to, čo im nechutí?
Rodič hlavne
