Desať rokov (ne)fungovania Istanbulského dohovoru alebo ako zaslepenosť zabíja dobrý úmysel
Samotné prijatie dohovoru nevyrieši všetko hneď, ale každý deň neuplatňovania dohovoru ponecháva v riziku milióny žien a dievčat.
Na začiatku bola snaha Rady Európy pripraviť dokument, ktorý by „naladil na rovnakú strunu“ legislatívu členských krajín v oblasti domáceho násilia, sexuálneho obťažovania či nebezpečného prenasledovania. Dokument implikuje tiež, že existuje prepojenie medzi dosiahnutím rodovej rovnosti a odstránením násilia voči ženám, dievčatám a ďalším ohrozeným skupinám.
Jednoducho: išlo o to, aby všetci ľudia dosiahli rovnakú ochranu pred násilím vo všetkých krajinách, ktoré dohovor podpíšu a ratifikujú. To sa týka aj prevencie či stíhania páchateľov, ale aj vládnych politík.
11. mája prešlo odvtedy desať rokov a z tohto 25-stranového dokumentu, ktorého úmyslom bolo, aby sme sa čo najviac priblížili k stavu bez násilia na ženách a domáceho násilia, sa v niektorých krajinách vrátane Slovenska stal symbol „ničenia tradičnej rodiny“ a „ohrozovania našich hodnôt“.
Ako keby bájna „tradičná“ rodina automaticky garantovala ideálne prostredie na spolunažívanie a ako keby sme mali jasne zadefinované „naše“ hodnoty. A keby aj, čo sú to za „hodnoty“, ak ich „ohrozuje“ to, že mlátiť ženu nie je v poriadku, a ak sa to stane, tak za to páchateľ ponesie zodpovednosť a obeť nebude vystavovaná ďalšiemu diskomfortu vrátane sekundárnej viktimizácie.
Problémy s genderom
Anglické slovo gender, spájané s týmto dokumentom (vyskytuje sa tam presne 25-krát) s rôznymi
