Denník N

Ponaučenie z pandémie covidu-19: v jednota je sila

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pandémia ukázala, že ani krajiny so silným zdravotníctvom nezvládnu nápor vlny. Spoločný prístup štátov ku kontrole hraníc a ďalším opatreniam je preto kľúčový.

Autori sú spolupracujúci analytici Globsec

Takmer každý deň ohlási niektorá krajina v Európe uvoľňovanie pandemických opatrení. Niektoré štáty k procesu pristupujú systematicky. Presne a načas podľa stanovených míľnikov, ako napríklad Veľká Británia. Iné si opatrenia upravujú flexibilne podľa toho, ktorá skupina obyvateľov najviac „kričí“, ako to je v Česku či na Slovensku. Nemecko, Rakúsko a zopár ďalších už dokonca prekonali minivlnu po prvom pokuse zmierniť pravidlá začiatkom jari.

Napriek tomu sa nedá povedať, že je situácia vo všetkých krajinách rovnaká, ani to, že sú všetky rovnako rizikové. Sedemdňový priemer pozitívnych PCR prípadov sa pohybuje od 14 do 480 na milión obyvateľov. Na jednom konci pomyselného rebríčka sú krajiny ako Island či Portugalsko. Na druhej strane Švédsko a Litva. Rozdiely medzi krajinami sa však nekončia len pri počte prípadov alebo hospitalizovaných. Aj keď sa úroveň zaočkovanosti prvou dávkou pohybuje v Európe až na výnimku Spojeného kráľovstva a Maďarska okolo 25 až 35 percent, štruktúra očkovaných je výrazne odlišná.

Percento očkovaných aspoň jednou dávkou, ktorí mali viac ako 80 rokov, sa pohybuje od 30 do 100 percent a podobné rozptyly sú prakticky v každej vekovej skupine. Krajiny sa nelíšia len v poradí, v akom sa ľudia môžu prísť očkovať, ale aj v tom, akú vakcínu človek dostane. Aj keď každá z registrovaných vakcín v EMA či FDA chráni takmer úplne pred úmrtím či ťažkým stavom, ich efektivita sa pohybuje od 59,5 percenta až do 95 percent, podľa vekových skupín či iných faktorov.

Odlišná incidencia a prístup k očkovaniu medzi krajinami sú základné piliere na postupné šírenie vírusu naprieč Európou. Do receptu na tretiu vlnu stačí pridať už len uvoľňovanie opatrení a hraníc aj v „horších“ krajinách a s dovolenkármi očakávané importované prípady. Keďže s počtom pozitívnych klesá aj počet testov, tak bez zavedenia systematického skríningu hrozí, že jej nástup si všimneme, až keď bude neskoro.

Ak sa pozrieme na situáciu mimo Európy, tak rozdielov a rizík násobne pribúda. Pandémia, respektíve vrcholy kriviek boli v Európe medzi krajinami posunuté v čase len o pár týždňov. Celosvetovo však môžeme v súčasnosti pozorovať všetky trendy od prudkého nárastu (India, Nepál) cez stabilnú situáciu (napríklad Mexiko) až po postupný pokles (napríklad krajiny EÚ). Prečo?

Do pandemických opatrení a dynamiky šírenia vírusu vstupuje mnoho faktorov okrem platných opatrení. Viaceré sa líšia podľa kontinentov (napríklad ročné obdobie), iné ovplyvňujú rôzne politické, náboženské a kultúrne faktory. India je toho, bohužiaľ, ukážkovým príkladom. Hranicu 100 pozitívnych na milión obyvateľov prvýkrát prekročila až v polovici apríla 2021, čiže viac ako rok od prepuknutia pandémie v čínskom Wu-chane. Krajina dokonca darovala státisíce vakcín do okolitých krajín, pretože Indovia boli presvedčení, že situáciu majú pod kontrolou.

Situácia sa však rapídne zmenila v apríli po hinduistickom sviatku Kumbh Mela, ktorého sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Komentáre

Teraz najčítanejšie