Zvestovatelia umenia a ich centrum na periférii

„Je to nový skvelý výstavný priestor, ktorému však zatiaľ chýba tradícia,“ povedal pri otvorení svojej výstavy v roku 1997 v šamorínskej synagóge významný český výtvarník Vladimír Kokolia. Práve on bol jeden z prvých, kto svojou expozíciou spomínanú tradíciu začal budovať, a tak po rokoch, keď prišiel do Šamorína opäť prezentovať svoju tvorbu, mohol nepochybne aj s pocitom svojho podielu na činnosti vtedy už renomovanej galérie vyhlásiť: „Vystavujem všelikde po svete, ale srdce tohto miesta je rozhodujúce. Synagóga nesie v sebe osudy ľudí a ich myšlienky a ja z nej doslova nasávam farby, inšpiráciu.“

Vráťme sa ešte na chvíľu k tomu roku 1997, Kokolia vtedy vystavoval nielen v synagóge, ale aj v neďalekom panelákovom byte manželov Csabu a Suzanne Kissovcov. Csaba je miestny rodák, ktorý sa po revolúcii vrátil z kanadského Vancouveru, odkiaľ si priviedol nielen malajzijskú manželku, ale aj túžbu vybudovať v Šamoríne stály výstavný priestor. „A keďže v meste nič podobné neexistovalo, rozhodli sme sa organizovať výstavy v našom byte,“ spomína Kiss. „Mal štyri izby, my sme sa uchýlili do jednej a zvyšné tri, ako aj kuchyňa, slúžili ako improvizovaná galéria.“ Odtiaľ pochádza aj názov At Home Gallery, ktorý znie zvláštnym čarom v meste, kde je maďarčina prinajmenšom taká prítomná ako slovenčina.

Procesie medzi panelákom a synagógou

Prvá bytová výstava sa uskutočnila v roku 1995, no Kiss si z detstva dobre pamätal na chátrajúcu synagógu neďaleko domu, v ktorom vyrastal, a hoci po príchode z emigrácie bola synagóga ešte v zúboženejšom stave, podujali sa s manželkou vytvoriť malý zázrak. Budovu získali do prenájmu od Ústredia židovských náboženských obcí na Slovensku, na vlastné náklady ju začali čistiť, a hoci jej úplná rekonštrukcia potom trvala ešte niekoľko rokov, magický priestor bol po niekoľkých mesiacoch pripravený na inštaláciu prvej výstavy. Genius loci budovy z roku 1912 bol evidentný.

Model výstavy na dvoch miestach bol unikátny a Kissovci ho dômyselne využívali – buď v každom priestore vystavoval iný autor a o piatej bola vernisáž v byte a o pol siedmej v synagóge, alebo využil jeden umelec oba priestory,