Denník N

Súdna rada vybrala už viac ako polovicu sudcov a sudkýň Najvyššieho správneho súdu, je to však stále málo

Členovia súdnej rady počas výberu sudcov Najvyššieho správneho súdu. Foto - FB súdnej rady
Členovia súdnej rady počas výberu sudcov Najvyššieho správneho súdu. Foto – FB súdnej rady

Pred tromi mesiacmi sa ešte zdalo, že projekt Najvyššieho správneho súdu sa skončí fiaskom. Vyzeralo to tak, že na to, aby začal od augusta fungovať, nebude mať to najdôležitejšie – sudcov a sudkyne.

Dôvodom pesimizmu bol postoj sudcov a sudkýň správneho kolégia Najvyššieho súdu, ktorí výberové konanie na Najvyšší správny súd bojkotovali. Druhé kolo výberového konania však v uplynulých dvoch dňoch ukázalo, že aj sudkyne Najvyššieho súdu dokážu meniť názor.

Súdna rada si v druhom kole vypočula desať uchádzačiek, z toho šesť sudkýň správneho kolégia Najvyššieho súdu a jednu, ktorá tam pôsobí na stáži. Účasť Kataríny Benczovej, Petry Príbelskej, Eleny Berthotyovej, Jany Hatalovej, Moniky Valašikovej, Zuzany Mališovej a Jany Martinčekovej sa prejavil na samotnej úrovni verejného vypočutia.

Namiesto otázok zo správneho práva sa viac hovorilo o etických dilemách a o hodnotových otázkach. Hoci väčšinou kladú otázky z osemnástich členov súdnej rady piati či šiesti ľudia, naučili sa už nevynechávať nepríjemné témy.

Výsledné hlasovanie súdnej rady vo štvrtok ukázalo, že osem uchádzačiek vo verejnom vypočutí obstálo, dve nie. Okrem už vyššie menovaných sudkýň súdna rada „odobrila“ aj právničku Zuzanu Šabovú, ktorá dlhé roky pôsobila na protimonopolnom úrade a teraz je členkou Rady pre štátnu službu.

Naopak, súdna rada neschválila advokátku Janu Purgatovú. Nie je to však žiadne prekvapenie, pretože uchádzačka nevedela odpovedať na nič zo správneho práva, nesledovala rozhodnutia správneho kolégia ani nepoznala komentáre k Správnemu súdnemu poriadku. Súdna rada nepodporila ani prokurátorku Karolínu Staroňovú.

V úvode zaznievala kritika

Keďže už išlo o druhé kolo výberu, boli členovia súdnej rady uvoľnenejší a kandidáti už vedeli, čo ich zhruba čaká.

Sudkyne z Najvyššieho súdu pochopili aj bez toho, aby sa ich pýtali, že v úvode musia vysvetliť, prečo vlastne kandidujú. Vo februári totiž väčšina z nich cítila diskrimináciu v tom, že majú prejsť rovnakým výberovým konaním ako nesudcovia.

Ani jedna z uchádzačiek si preto v úvode vystúpenia neodpustila kritiku kreovania Najvyššieho správneho súdu. Sudcovia Najvyššieho súdu sa cítia dotknutí, že pri zrode nového súdu boli obídení. Uchádzačky boli sklamané, že sa mnohí ich kvalitní kolegovia do výberového konania neprihlásili. Najviac sa spomínalo meno predsedu kolégia Jozefa Milučkého.

Prečo sa napokon rozhodli o post na Najvyššom správnom súde predsa len zabojovať? „Najvyšší správny súd je inštitúcia, o ktorú sa oplatí zabojovať,“ vyhlásila Elena Berthotyová. Pripomenula, že súd nemá byť pre sudcov ani politikov, ale „pre každého, kto sa bude chcieť naň obrátiť, aby spravodlivo posúdil jeho vec, ak sa bude cítiť dotknutý na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy“.

Vypočutie Berthotyovej bolo špecifické. Súdnu radu dôverne pozná, pretože je sama jej členkou. Rovnako aj Petra Príbelská, ktorá tiež kandidovala. A práve z dôvodu svojej kandidatúry sa obe rozhodli nezúčastniť na prvom vypočutí. Otázka o možnom konflikte záujmov tak vôbec nemusela padnúť.

Facebook

Nepríjemní aj k „svojim“

Hoci sa niektorí mohli obávať, že k „svojim“ bude súdna rada mierna, nestalo sa to. Napriek vzájomnému tykaniu sa aj Petra Príbelská dostala do konfrontácie.

Bolo to po tom, ako odpovedala na otázku, v čom bude Najvyšší správny súd iný ako správne kolégium Najvyššieho súdu.

„Obohatením súdu bude to, že naň prídu ľudia zvonku,“ pohotovo reagovala. Lenže v rozhovore pre Denník N vo februári povedala, že má problém s tým, že „by som išla do veľkého rizika pracovať s nesudcami“. Mala obavy, ako zvládnu písanie rozsudkov i samotné rozhodovanie.

„Nepovedala som, že som proti tomu, aby na súde pracovali ľudia zvonku. Bolo to vyjadrenie týkajúce sa spôsobu ich výberu,“ vysvetľovala členovi rady Andrejovi Majerníkovi, ktorý ju s rozhovorom konfrontoval.

Príbelská, ale aj sudkyňa Monika Valašiková, museli reagovať aj na otázky k jednému rozhodnutiu z roku 2013, na ktoré sa súdnej rade sťažoval účastník konania. Týkalo sa územného rozhodnutia. Ani jedna si na rozhodnutie nepamätala. Valašiková považovala za nefér, že ju s tým súdna rada konfrontovala.

Do právnej polemiky s viacerými členmi súdnej rady sa však dostala aj po svojom výroku, že územné rozhodnutie nezasahuje do práv účastníkov konania. Majerník jej v tejto súvislosti pripomenul prípad, keď bolo územné rozhodnutie utajované.

Pri tejto zmienke musela mnohým napadnúť kauza pezinskej skládky – Valašiková bola v roku 2008 členkou senátu Krajského súdu v Bratislave, ktorý v nej rozhodoval.

Došlo aj na nízku dôveryhodnosť

K ďalšej výmene názorov medzi kandidátkou a členmi súdnej rade došlo po odpovediach na otázky o nízkej dôveryhodnosti súdnictva a o minuloročnom zatýkaní a obvinení mnohých bratislavských sudcov. „My sudcovia celé, čo sa deje, vnímame veľmi citlivo. Osobne sa ma to veľmi dotýka,“ povedala Valašiková.

Otázka na jej prvého manžela, obvineného právnika Zoroslava Kollára, však nepadla. Manželmi boli pred 26 rokmi. Sudkyňa má už druhého manžela, s ktorým vychováva dve deti, a s Kollárom nie je viac ako dvadsať rokov vôbec v kontakte.

„Naozaj došlo k nejakým individuálnym zlyhaniam, ale sme právny štát, vychádzame z premisy prezumpcie neviny,“ chcela ukončiť tému Valašiková, podľa ktorej negatívnu rolu vo vnímaní sudcov zohrali aj médiá, pretože „nepodávajú také objektívne stanoviská, aké by mohli“. Zvýšiť nízku dôveryhodnosť by podľa nej mohla lepšia spolupráca justície s médiami na báze väčšej slušnosti.

Keď sa jej Lajos Mészáros spýtal, či by bola ochotná sama vystúpiť pred kamery a vysvetľovať svoje rozhodnutie, odpovedala, že asi nie. Skôr by požiadala hovorcu súdu, aby s novinármi komunikoval. Na poznámku Mészárosa, že práve opačný prístup by prispel k objektívnejšiemu informovaniu, už nemala možnosť reagovať.

Valašiková prešla výberom tesne. Dostala presne desať potrebných hlasov.

Stret dvoch svetov pri téme Harabin

Do nepríjemnej situácie sa však miestami mohli dostať aj samotní členovia súdnej rady, a to pri otázkach na éru Štefana Harabina. Jana Hatalová, ktorá patrila k jeho kritikom, povedala, že nerozumie, prečo bolo kritikov tak málo. Nerozumie, prečo sa nikto z kolegov Najvyššieho súdu neozval, keď sa neustále prijímali nezmyselné zmeny rozvrhu práce.

Hatalová si pri tejto zmienke spomenula na nebohého kolegu Juraja Majchráka, ktorý si pred desiatimi rokmi siahol na život. On hovorieval, že zlo páchajú slušní ľudia, ktorí sú ticho. „Neviem, či boli slušní ľudia, keď dovolili páchať také zlo,“ dodala sudkyňa.

Jej slová počuli aj tí členovia súdnej rady, ktorí v ére Harabina patrili k mlčiacej väčšine či dokonca k jeho podporovateľom.

Ešte jedna dôležitá formalita

Ani osem schválených kandidátok na sudkyne Najvyššieho správneho súdu však nemá istotu, že na novom súde budú od augusta aj pôsobiť. Súdna rada ešte musí posúdiť, či spĺňajú predpoklady sudcovskej spôsobilosti. Pri sudkyniach by malo ísť len o formalitu.

V prípade Zuzany Šubovej to bude zrejme prísnejšie posudzovanie. Ak ju súdna rada schváli, v jej prípade bude mať posledné slovo prezidentka Zuzana Čaputová, ona rozhodne, či ju vymenuje za sudkyňu.

Ak by všetkých osem prešlo aj druhým kolom výberového konania, znamenalo by to, že sa súdnej rade podarilo vybrať už sedemnásť sudcov a sudkýň Najvyššieho správneho súdu. Stále je to však málo na ideálny rozbeh. Na súde by totiž mali celkovo pôsobiť tridsiati sudcovia, a to vrátane predsedu a podpredsedu.

Práve zvolený kandidát na predsedu, sudca Pavol Naď priznal, že by potreboval aspoň 21 sudcov. Z nich by dokázal vyskladať sedem trojčlenných senátov, v ktorých by boli dvaja sudcovia pôvodne z Najvyššieho súdu a jeden nesudca či sudca z nižších súdov.

Na tento model môže nateraz zabudnúť, pretože v prvom kole síce súdna rada vybrala rovnako deviatich kandidátov, ale z nich sú len štyria z Najvyššieho súdu. Je medzi nimi aj Naď, ale ten je v správnom kolégiu Najvyššieho súdu len od januára na stáži.

Nepomôže ani tretie kolo výberu

Naď v rozhovore pre Denník N priznal, že sa spolieha na tretie kolo výberu. Dúfal, že sa doň prihlásia ďalší kolegovia z Najvyššieho súdu. Verejne ich k tomu počas verejného vypočutia vyzvala sudkyňa Jana Hatalová. Ani ona pôvodne nechcela kandidovať, no napokon si to rozmyslela. „Mrzelo by ma celý život, že som to nevyužila,“ hovorila súdnej rade.

Zo zoznamu prihlásených do tretieho kola výberového konania, ktoré bude zhruba o mesiac, je však jasné, že Hatalovú nikto nevypočul. Pre Naďa, ktorého ešte musí vymenovať do funkcie predsedu Najvyššieho správneho súdu prezidentka, to zase znamená zmenu plánov.

Aj do tretieho kola sa hlási desať uchádzačov, ani jeden však nie je z Najvyššieho súdu. Opakovane sa doň hlásia aj traja neúspešní uchádzači z prvého kola: poradkyňa na Ústavnom súde Lenka Popovičová, asistent na Najvyššom súde Alexander Vagovics a okresná sudkyňa Mária Moskvičová. Otázne je, ako sa súdna rada k tejto opakovanej kandidatúre postaví a či ju dovolí.

Prekvapujúcim kandidátom tretieho kola je štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Michal Novotný. O post na Najvyššom správnom súde sa uchádza aj advokát Michal Matulník, ktorý v minulosti opakovane kandidoval aj na Ústavný súd.

Na zozname je aj bývalý dekan Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy Peter Potásch. Okrem nich kandidujú aj advokátky Jana Dráčová a Katarína Cangárová, ako aj bývalá novinárka a právnička na Univerzite J. Selyeho Marta Kamonczová a Antónia Horňáková.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Najvyšší správny súd

Slovensko

Teraz najčítanejšie