Denník N

Bolesť

Nerobím si ilúzie, že v krajine, kde Marguerite Duras žila, nežijú stúpenci režimu z Vichy a že nemajú nasledovníkov. Majú, ale nemajú váhu. U nás si nie som istý.

Autor je režisér

Aj tomu, kto nečítal knihy Marguerite Duras (1914 – 1996), ostal v pamäti film nakrútený podľa jej autobiografického románu Milenec (L’Amant, 1992). Saigon, koniec dvadsiatych rokov. Zmes skôr erotického opojenia ako prvej lásky, s vratkou hranicou medzi ešte detskou francúzskou školáčkou, nádherná Jane March, a sentimentu finálnej fázy existencie francúzskej Indočíny. Krásne telá, kostýmy, slnko, subtílny Vietnam. Ešte krok a bol by to nádherný gýč.

Stačil krátky časový odstup a vznikol iný koprodukčný, francúzsko-belgicko-švajčiarsky film Bolesť (La Douleur, 2017) podľa poviedok Marguerite Duras. Kým prvý je nakrútený priamočiaro a dominantne príbehovo, Bolesť nerezignuje na príbeh, ale ten akoby nebol najdôležitejší.

Autorka rozpráva príbeh manželstva v okupovanom Paríži a odbojovej siete vedenej budúcim prezidentom Françoisom Mitterrandom, príbeh udania a odvlečenia jej manžela do koncentračného tábora Dachau, ale dôraz je na nej samej – inak by to ani nebola Marguerite Duras. Scény z konca vojny sú emotívne. Vy divák sa nedívate na film, ste tam.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie