Denník N

Umelkyňa Lucia Tallová: Uvedomila som si, že všetky bloky boli iba v mojej hlave

Lucia Tallová vo svojom ateliéri. Foto N - Tomáš Benedikovič
Lucia Tallová vo svojom ateliéri. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Skúsenosti zo zahraničia mi dodali sebadôveru a naučili ma, že sa za seba musím vedieť postaviť aj ako ženská autorka,“ hovorí Lucia Tallová. Jej diela sú momentálne súčasťou prestížneho svetového veľtrhu umenia Frieze New York, na ktorom ju zastupuje galéria SODA. Zároveň má veľkú sólovú výstavu v parížskej Galerie Paris-Beijing.

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • ako sa pandémia odzrkadlila na jej maľbách,
  • či boli zberatelia opatrnejší s kupovaním diel,
  • vďaka čomu získala najviac sebadôvery
  • a či na umeleckej scéne stále pociťuje nerovnosť mužov a žien.

Kedysi ste mi vraveli, že neznášate zmeny. Ako ste sa vyrovnali s pandémiou?

Pamätám si, ako som precítila, keď sa to celé začalo. V marci minulého roka sa presne na Medzinárodný deň žien otvárala veľká kolektívna výstava The Future is Female v CODA Museum v Holandsku, ktorej som bola súčasťou. Leteli sme tam spolu s Tomášom (Tomáš Umrian je galerista, zakladateľ galérie SODA a manžel Lucie Tallovej – pozn. red.).

Moja mama ma uprosila, aby sme si dali rúška. V celom lietadle sme boli jediní, ešte aj letušky sa na nás pozerali podozrievavo. Cesta späť z Amsterdamu o pár dní neskôr už bola úplne iná. Letisko bolo plné ľudí, ktorí sa snažili dostať domov. Pamätám si na ten chaos a paniku a rúška, ktoré už zrazu mali všetci. Ďalšiu výstavu som mala otvárať o mesiac neskôr v Prahe, ale už vtedy som si uvedomila, že o mesiac ani o dva to neprejde.

Posledných pár rokov ste v zahraničí vystavovali často. Čo s týmito kontaktmi a spoluprácami urobila ročná „prestávka“?

Všetky plány, rezidencie, veľtrhy a zahraničné výstavy zo dňa na deň padali. Niečo sa zrušilo úplne, niektoré termíny sa posúvajú. Vlani v auguste a v septembri som absolvovala rezidenciu v Paríži v Cité internationale des arts, lebo som nechcela o túto príležitosť prísť. Keď tam však po relatívne pokojnom lete bez turistov v septembri začala silná druhá vlna, pochopila som, že už nemá  zmysel si plánovať ďalší program.

S galériami, s ktorými spolupracujem, sa snažím byť stále v kontakte. Ubezpečujeme sa, že sa uvidíme v lepších časoch. Veľmi dúfam, že sa pomaly začneme vracať do normálu, hoci neviem, ako presne bude tento nový normál vyzerať.

Z výstavy Lucie Tallovej Mountains Between Us, pohľad do inštalácie, Galerie Paris – Beijing, Paríž, 2021. Foto – Théo Baulig
Lucia Tallová: zo série Paris Diary, koláž a maľba na papieri, 40 x 30 cm, 2021. Foto – Adam Šakový
Pohľad do inštalácie, Galerie Paris – Beijing, Paríž, 2021. Foto – Théo Baulig
Lucia Tallová: zo série Paris Diary, koláž a maľba na papieri, 40 x 30 cm, 2020. Foto – Adam Šakový
Výstava Lucie Tallovej potrvá v parížskej Galerie Paris – Beijing do 19. júna 2021. Foto – Théo Baulig

Priali by ste si, aby bola pandémia príležitosťou na nejakú konkrétnu zmenu?

Áno, až vlani som si uvedomila, ako veľa som cestovala a že to nebolo vždy opodstatnené. Teraz vidím, ako veľa vecí sa dá zorganizovať aj na diaľku. Vnímala som to síce ako ranu pod pás, keď som si nemohla osobne nainštalovať výstavu v Prahe alebo v Paríži, a bola som sklamaná, že Frieze New York je iba v online podobe, ale po prvýkrát som vnímala aj opačnú stránku cestovania.

V minulosti som cestovanie brala nie ako samozrejmosť, ale ako istú devízu toho, čo robím. Ako niečo, čo si zaslúžim, lebo som tvrdo pracovala a môžem preto letieť z Amsterdamu do Milána a z Milána do Paríža a nie je na tom nič zvláštne. Rok v bratislavskom ateliéri ma

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie