Denník N

Nádherne uletený Leonard Cohen

V románe nájde čitateľ témy, na ktoré je u Cohena zvyknutý z jeho básní a piesní: lásku, smrť, erotiku, zradu a vieru v Boha.

Pri mapovaní umeleckej dráhy Leonarda Normana Cohena (1934 – 2016), známeho silou, ale aj krehkosťou piesní, nemôžeme prehliadnuť jeho predchádzajúcu básnickú a spisovateľskú trasu. Poéziu a prózu začal písať oveľa skôr ako svoje populárne baladické piesne a do roku 1967, keď vyšiel jeho prvý a doposiaľ slávny album Songs Of Leonard Cohen, mal obdivovateľ a žiak renomovaných literárnych autorov aj pedagógov Irvinga Laytona a Louisa Dudeka na konte šesť pomerne úspešných kníh.

Zatiaľ čo jeho debutová zbierka básní Porovnajme si mytológie (Let Us Compare Mythologies, 1956), za ktorú dostal literárnu cenu McGillovej univerzity a vydobyla mu pozornosť kanadských médií, akoby iba zadefinovala Cohenove základné témy, ba možno lepšie povedané – obsesie (láska, sex, moc, náboženstvo), ďalšia knižka Korenička Zeme (The Spice-Box Of Earth, 1961) už romantickému „filištíncovi“ priniesla zaslúžené uznanie kritiky aj literárnych kolegov a zaradila ho do prvej ligy básnikov.

Podobnú kvalitu má aj zbierka Kvetiny pre Hitlera (Flowers For Hitler, 1964), prepájajúca lyrickú vášnivosť so surovým až s cynickým štýlom „anti-art“.

Tento súbor poézie poskytuje tuzemskému čitateľovi určitú možnosť pochopiť pozoruhodný štýl a famóznu obrazotvornosť časov Cohenových prieskumníckych výprav do ríše klasických aj experimentálnych básní, kde ako jeden z mála vrátil zmysel zdanlivo devalvovaným pojmom boh, láska alebo milovať.

Jeho vtedajšiu tvorbu ovplyvnilo napätie medzi židovským pôvodom a prevažne katolíckym prostredím, v ktorom vyrastal, poznamenala ju aj beatnická tradícia a návykové látky.

Príznačná bola pre neho fascinácia erotikou, utrpením a násilím ako kľúčom k duchovnej transcendencii, ktorú následne a vytrvalo začal neskôr hľadať v zen-budhizme.

Cohen mal tvrdú pracovnú morálku a vysoké literárne ambície. Právom je považovaný za prelomovú osobnosť, vďaka ktorej získala kanadská kultúra a hlavne literatúra výraznú časť svojho sebavedomia. Vlastnú pozíciu „básnickej excelencie“ poňal značne asertívne a možno aj vďaka tejto novej situácii vznikla po odmietnutí jeho „nultého“ románu Balet malomocných (Ballet of Lepers, 1958) a novely Kráska v susedstve (Beauty at Close Quarters, 1959) pomerne zložito koncipovaná próza Obľúbená hra (The Favorite Game, 1963), výrazne autobiografický portrét umelca v chlapčenských rokoch o mladom mužovi, ktorý hľadá svoju identitu v písaní.

Zlatý vek umenia na ostrove Hydra

Dostal za ňu významné ocenenie Prix Litteraire du Quebec (1964). Táto prelomová publikácia spolu s nasledujúcim románom Nádherní porazení (Beautiful Losers, 1966) predznamenala vlnu pozoruhodných experimentov v duchu „beauty of loss“ alebo „krása zatratenia“. Napísal ho v azyle na ostrove Hydra uprostred Egejského mora, kde osem rokov žil v skromných podmienkach so svojou nórskou priateľkou Marianne.

Pre čitateľa rozhodne nie je nejakým ľahkým

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie