Týždeň v práve Rada Procházku: Úsvit kyborgov
Čerstvé udalosti z oblasti práva komentuje ústavný právnik a bývalý poslanec NR SR Radoslav Procházka
Pred tým, než sa vrátime k domácim aktualitám, by sme radi dokončili dvojdielnu sériu k tzv. globálnym výzvam budúcnosti, načatú minulý týždeň klimatickou témou. K tej sa nám totiž nezmestila aktualizácia Koordinovaného plánu k umelej inteligencii, ktorý Komisia koncom apríla adresovala Európskemu parlamentu a Rade, označujúc ho za ďalší krok k „vytvoreniu globálneho líderstva EÚ v oblasti dôveryhodnej umelej inteligencie“.
Inkluzívne roboty
Pôvodný plán bol vytvorený v roku 2018, o rok neskôr zverejnila svoju národnú stratégiu aj Slovenská republika. Tohtoročná úniová verzia s uspokojením konštatuje, že „ciele Koordinovaného plánu 2018 zostávajú relevantné a ukázalo sa, že celkové smerovanie prispieva k ambícii Európy stať sa svetovým lídrom pri vývoji a používaní najmodernejšej, etickej a bezpečnej umelej inteligencie a podpore humanocentrického prístupu v globálnom kontexte“.
Hlavné nástroje na dosiahnutie svetového líderstva Únie majú spočívať v a) zrýchlení investícií do technológií umelej inteligencie a nových digitálnych riešení, b) plnej a včasnej implementácii dohodnutých stratégií a programov, a c) vzájomnom zladení národných plánov. Práve vzájomná nezlučiteľnosť alebo prinajmenšom mimobežnosť vnútroštátnych programov vedie Komisiu k trvaniu na potrebe vyššieho stupňa koordinácie.
Nie je to samozrejme jediná veľká téma, ktorá buble v bruselských potrubiach, ale viaceré indície naznačujú, že umelá inteligencia (AI) má byť jedným z kľúčových prvkov snahy Únie zvýšiť vlastnú konkurencieschopnosť vo svete digitálnej ekonomiky.
Skeptik namietne nielen
