Na lepšie vzťahy medzi EÚ a USA iba dobrá vôľa nepostačí

Weston Stacey, výkonný riaditeľ Americkej obchodnej komory v Českej republike
Ronald Blaško, výkonný riaditeľ Americkej obchodnej komory na Slovensku 

Uplynulo prvých sto dní od nástupu novej americkej vlády. Každá nová administratíva ponúka príležitosť nastaviť nanovo vzťahy medzi EÚ a USA. Aktuálny rozsah zmien predstavuje výnimočnú možnosť, alebo aj riziko. Inštitúcie Únie majú nové vedenie. USA majú novú vládu. Navyše Veľká Británia opustila Úniu; jej odchod mení myslenie, politickú dynamiku i ekonomickú váhu v rámci Únie a dodáva nový vonkajší prvok do vzťahu medzi EÚ a USA.

Angela Merkelová je na odchode a absencia kohokoľvek podobného s jej skúsenosťami, zručnosťami a postavením pozmení geometriu aj dynamiku v Európskej rade a nutne aj schopnosť Rady dosahovať kompromisy. Je preto nevyhnutné, že nielen Únia si kladie otázku, či prezident Biden predstavuje príležitosť na obnovenie vzťahu (prezident Joe Biden opakovane zdôraznil, že má záujem o spoluprácu s Európou). Rovnako sa aj tvorcovia politík vo Washingtone po sérii zmien na politických postoch v Európe pýtajú: „Máme v Európe vhodného partnera na spoluprácu a diskusiu?“

Kontinuita v novom prevedení

Pre Európanov predstavuje administratíva prezidenta Bidena kontinuitu, ale aj náznak budúcej zmeny. Prezident Biden je hrdý na svoje írske dedičstvo a je pravdepodobne posledným prezidentom, ktorého formujúcou zahraničnopolitickou skúsenosťou bola studená vojna a formovanie Európskej únie.

Jeho viceprezidentka Kamala Harrisová symbolizuje novú generáciu, ktorej etnické a kultúrne väzby ležia mimo Európy. Kým v senátnom výbore pre zahraničné vzťahy majú zastúpenie prevažne Američanmi európskeho pôvodu, vrátane troch z jeho najvýznamnejších hlasov – a potenciálnych kandidátov na prezidenta – Coreyho Bookera, Teda Cruza a Marca Rubia. V blízkej budúcnosti preto prezident Biden môže zohrať rozhodujúcu úlohu pri zabezpečovaní prominencie vzťahov medzi EÚ a USA.

Tento vzťah je ale extrémne dôležitý pre obe strany.

Hospodárske vzťahy medzi EÚ a USA sú najväčšie a najkomplexnejšie v histórii

Transatlantické hospodárstvo ročne vyprodukuje tržby vo výške 6,2 bilióna dolárov a udržiava 16 miliónov pracovných miest na oboch stranách Atlantiku. 64 percent európskych zahraničných investícií smeruje do USA a 60 percent zahraničných investícií USA smeruje do Európy. Majetok amerických spoločností v Nemecku je dvojnásobný oproti hodnote aktív v Číne. Pridaná hodnota amerických nefinančných spoločností v Európskej únii predstavovala 6,5-násobok pridanej hodnoty japonských firiem a 18-násobok pridanej hodnoty čínskych firiem.

Prosperita postavená na tomto vzťahu, najmä od konca druhej svetovej vojny, umožnila obrovský sociálny, demokratický a vedecký pokrok na oboch kontinentoch, ako aj preukázateľne najvyššiu úroveň osobnej a národnej bezpečnosti, aká na oboch stranách Atlantiku kedy existovala. Všetky ďalšie významné príležitosti hospodárskeho rastu pre Úniu alebo USA však obsahujú veľa prvkov neistoty a volatility a niektoré z nich predstavujú veľkú hrozbu pre pokračujúci pokrok. Nová vláda prezidenta Bidena predstavuje preto nielen príležitosť na obnovenie a posilnenie vzťahu, ale aj ideálny moment na potlačenie predsudkov, starých krívd a rivality na oboch stranách s cieľom zamerať sa na obrovské výhody, ktoré tento hospodársky vzťah môže naďalej produkovať.

Obe strany by si preto mali uvedomiť, že reči o izolácii, autonómii alebo zvrchovanosti takpovediac ignorujú ekonomickú realitu vzťahu. Akýkoľvek pokus o ďalšie separovanie našich vzájomne prepojených ekonomík by spôsobil otrasy, ktoré by sa nutne rozšírili z ekonomiky do politiky a následne aj do spoločnosti. Obe ekonomiky by boli oslabené v konkurencii súperiacich ekonomických a politických systémov, ktoré predstavujú skutočné výzvy pre úroveň slobody jednotlivca, bezpečnosti a prosperity, na ktorých sú postavené naše spoločnosti.

Naše kroky sú rekurzívne

Ak si Únia želá, aby Bidenova vláda predstavovala očakávané obnovenie vzťahu, lídri v Bruseli a v hlavných mestách národných štátov musia premýšľať, ako ich vlastné kroky komplikujú alebo zvyšujú schopnosť americkej vlády konať spôsobom, ktorý posúva vzťah v prospech európskych záujmov.

Prezident Biden zvíťazil v prezidentských voľbách iba tesne a nemalá časť populácie verí v nepodložené tvrdenia o volebných podvodoch (zamietnuté súdmi aj kongresom) predchádzajúceho prezidenta a jeho stúpencov. Prezidentova politická strana má tesnú väčšinu v snemovni reprezentantov a väčšinu v senáte iba na základe hlasu viceprezidentky. História a súčasný politický konsenzus nám napovedajú, že tesné väčšiny sa už v polovici volebného obdobia v roku 2022 stanú menšinami. To spôsobí, že vláda bude čeliť obvineniam z nedostatočnej ochrany národných záujmov, ktoré sú bežnou nacionalistickou taktikou opozičných strán, ktoré nenesú ťarchu vládnutia. Aj keď je nový tím pre zahraničnú politiku plný veľmi skúsených odborníkov s hlbokými väzbami na Európu, ich schopnosť konať je do značnej miery ovplyvnená intenzívnym sústredením sa na domáce konflikty a súčasne vysoko ideologickými straníckymi reakciami na prebiehajúce udalosti.

Iba dobrá vôľa nepostačí, nutné budú ústretové kroky v dôležitých témach

Vzhľadom na neobvykle polarizovanú politickú atmosféru v USA môžu byť niektoré iniciatívy EÚ vnímané ako „nepriateľské“ a viesť k neočakávaným a nepriaznivým dôsledkom.

Dobrým príkladom je snaha Únie o digitálnu zvrchovanosť. V tomto prípade by EÚ mohla definovaním a sústredením sa na vzájomné výhody takzvanej digitálnej aliancie nasmerovať politické vzťahy s USA pozitívnejším smerom a takisto zabezpečiť, aby obidva subjekty naďalej využívali výhody stále sa prehlbujúcich hospodárskych vzťahov.

Rovnaký prístup a pochopenie kontextu budú potrebné pri otázkach zmeny klímy a spoločnej obrany. Opätovné pristúpenie USA k Parížskej dohode predstavuje signál, že záujmy sa aj v tejto kritickej otázke opäť zbližujú. Žiaľ, odpor proti iniciatívam na zmiernenie klimatických zmien je istý ako v kongrese, tak aj medzi početnou skupinou obyvateľov USA. Je preto samozrejmé, že čím viac koordinácie medzi EÚ a USA bude v tejto oblasti, tým menšie bude riziko, že ľudstvo bude musieť čeliť negatívnym dôsledkom, pred ktorými nás vedci varujú v prípade nečinnosti.

Nedodržiavanie záväzku európskych členských krajín NATO investovať dve percentá svojho rozpočtu na vlastnú obranu, bolo po celé desaťročia zdrojom sklamania pre Američanov všetkých politických presvedčení a prispievalo k narušeniu vzťahov. A keďže sú USA nútené upriamiť väčšiu vojenskú pozornosť na tichomorský región, otázka európskej obrany bude čoraz dôležitejšia a potenciálne aj spornejšia. Otvorená a férová diskusia o tom, kto bude brániť Európu a kto bude znášať náklady s tým spojené, nepochybne môže výrazne pomôcť zlepšeniu vzťahov.

EÚ sa chystá takisto vážnejšie zamyslieť nad svojou technologickou suverenitou a definovať niektoré tovary a služby ako strategické. Okrem iného to bude znamenať aj zmenu v globálnych dodávateľských reťazcoch. Áno, pokračujúca pandémia (v prípade Únie aj nedávne zablokovanie Suezského prieplavu) ukázala, že zraniteľnosť EÚ a USA je skutočná a je potrebné sa ňou vážne zaoberať, ale nemalo by to viesť k zvýšeniu obchodných bariér. Pokračujúci globálny obchod a vzájomné prepojenie je v záujme EÚ aj USA.

A nakoniec, naše spoločnosti a náš hospodársky úspech boli a sú postavené na určitých zdieľaných hodnotách. Sme hrdí na firmy, ktoré sú nezávislé od politiky, a na politiku, ktorá nie je neprimerane ovplyvnená svetom biznisu. Veríme, že každý človek si zaslúži spravodlivú šancu a každé podnikanie spravodlivé podmienky pre všetkých. Sme presvedčení, že v konkurencii by mali rozhodovať schopnosti a technologické inovácie. Prezident Biden tieto ideály evokuje a jeho súčasné priority sú postavené na pokuse o ich dosiahnutie, minimálne na domácom trhu. Jeho administratíva môže byť dobrým partnerom pri obnove globálnej výzvy k lepšiemu podnikateľskému prostrediu, ktoré podporuje lepšiu spoločnosť a lepšiu politiku pre postpandemický svet.