Vznikol prvý atlas pocovidových pľúc. Vysvetľuje, prečo sa opravujú tak pomaly a čo spôsobuje ich zjazvenie
Štúdia sledovala smrteľný priebeh ochorenia, no informácie môžu pomôcť aj pri liečbe či rekonvalescencii postcovidových pacientov.
Pľúca pacienta, ktorý zomrel na covid, odborníci prirovnávali k mliečnemu sklu, špongiovitému tkanivu či stavu, aký predtým vídali u pacientov, ktorí čakali na transplantáciu.
Zhodovali sa však, že to, ako covid pri ničení pľúc postupuje, nie je jasné.
„Ešte stále sa snažíme porozumieť tomu, čo vlastne vírus s pľúcami robí. Keď však infekcia dôjde do štádia, že sú celé biele, tak nejde až tak o vírus ako o váš imunitný systém. Ten sa nejakým spôsobom zblázni a veľmi nevhodne na infekciu v pľúcach zareaguje. Vaša imunitná reakcia následne poškodzuje celé okolité tkanivo, ktoré bolo dovtedy zdravé,“ povedal v minulosti pre Denník N lekár a primár urgentu v ružinovskej nemocnici Július Hoddosy.
Vedci z Kolumbijskej univerzity v spolupráci s vedcami z Harvardu a MIT publikovali v časopise Nature pre-print, ktorý zmeny v pocovidových pľúcach popisuje zatiaľ najpodrobnejšie.
Prácu, ktorá mapuje to, ako infekcia v pľúcach postupuje, sleduje, čo spôsobuje smrteľný covid či to, ako sa choroba líši od iných infekcií, nazvali atlasom pocovidových pľúc.
19 obetí covidu
