Jána Vojtaššáka chcú predsa len blahorečiť
Nerozumiem, prečo nevieme ľudsky prijať životný príbeh Jána Vojtaššáka taký, aký je. Bez svätorečenia. Určite si ako väzeň komunistického režimu veľa vytrpel. Kapitolu spolupráce s ľudáckym režimom však treba brať mimoriadne vážne.
Autor je teológ
Proces bol pred rokmi pozastavený práve preto, že vatikánske archívy informácie, ktoré sa opäť dostali do novej publikácie vatikánskeho historika Johana Ickxa, dávno majú. Ide o to, ako sa s ich „pripomenutím“ v rozbehnutom druhom pokuse o svätorečenie biskupa Jána Vojtaššáka vyrovnajú slovenskí predkladatelia. Tých nová publikácia vatikánskeho historika nepochybne vyrušila.
Vojtaššákov praktický antisemitizmus, ktorý sa prejavil úplne konkrétne pri „úctivej“ žiadosti o arizáciu baldovských kúpeľov, však nie je vecou názoru. Je to historický fakt a smutná skutočnosť. Nie je to nič nové. Nejde o „nedokázané“ sympatie k fašizmu hajlujúceho či „nastrážujúceho“ biskupa. Ide o premyslené praktické nehumánne konanie. Arizáciou sa občania zmocňovali počas tisovského režimu cudzieho majetku len preto, lebo sa na Slovensku uplatňoval tzv. Židovský kódex z roku 1940 či neskorší zákon o vysťahovaní židov z roku 1942. Bol to takpovediac štátom riadený stranícky klientelizmus, v ktorom sa tí, ktorí sa doň zapojili, priamo podieľali na likvidácii občianskych práv slovenských Židov.
Praktický antisemitizmus
Vojtaššákov antisemitizmus sa prejavoval v jeho
