Nie je to kompliment ani lichôtka. Keď pokrikujete po žene na ulici, cíti v prvom rade strach, hovorí lektorka Modernej sebaobrany
Catcalling je prejavom moci mužov nad ženami, niektorí to robia pre zábavu, lebo im za to nič nehrozí, hovorí Jasmína Houdek, ktorá je lektorkou Modernej sebaobrany. „Nerozmýšľajú nad tým, že my potom prídeme domov a plačeme, vyčítame si to a ešte aj o desať rokov neskôr si dokážeme tú situáciu vybaviť do najmenších detailov,“ vysvetľuje v rozhovore.
Anglické slovo catcalling označuje obťažovanie žien na ulici, predovšetkým sexuálne obťažovanie, ako sú napríklad sexualizované poznámky a komentáre, provokatívne gestá, trúbenie, pískanie a podobne.
Lektorka Modernej sebaobrany v rozhovore opisuje, s akými skúsenosťami sa jej zverujú ženy počas kurzov, čo je neškodný flirt a čo obťažovanie, ako má žena reagovať na pokrikovanie na ulici a ktorí muži sa tak zvyknú správať.
Výskumy o catcallingu, teda obťažovaní žien na ulici, na Slovensku ani v Česku nemáme. Aká je však bežná skúsenosť žien, ktoré vás oslovujú? Koľko z nich sa s tým stretlo?
Pokiaľ ide o študentky nášho kurzu, tak catcalling zažili takmer všetky. V rôznych formách – od trúbenia áut, pískania až po explicitné komentáre. Na svojich kurzoch vytvárame bezpečný priestor, kde o tom môžu hovoriť a zdôveriť sa, nestretnú sa tu so zľahčovaním a spochybňovaním. Ani preto nemajú obavy a majú väčšiu chuť podeliť sa o svoju skúsenosť. Často sa stáva, že práve u nás o svojich zážitkoch prehovoria po prvý raz. Je to bezpečný priestor, kde majú pocit, že to dokážu spracovať, dokážu sa tomu postaviť.
Majú teda skúsenosť s tým, že keď o tom skúšali hovoriť inde, tak to okolie zľahčovalo?
Nielen naše študentky, ale aj moje kamarátky a ženy, ktoré nás sledujú na sociálnych sieťach, často opisujú, že sa pri tejto téme stretli so zľahčovaním, bagatelizovaním, zažívali viktimizáciu.
Väčšinou sa s takou skúsenosťou zveríte niekomu, koho poznáte, koho máte rada a čakáte od neho podporu. Ale keď vám ten človek povie „Bože, veď to nič nie je!“ alebo sa spýta, čo ste vtedy mali na sebe oblečené, tak potom už ani nemáte chuť zveriť sa s tým niekomu ďalšiemu.
Dá sa však predpokladať, že na kurzy modernej sebaobrany sa hlásia ženy, ktoré už zrejme majú za sebou nejakú negatívnu skúsenosť. Čo tie ostatné ženy?
Myslím si, že obťažovanie a pokrikovanie na ulici zažila väčšina žien. Keď sa mi stalo, že niektorá povedala, že s tým nemá skúsenosť, tak stačilo, aby som jej položila konkrétne otázky: „Nestalo sa ti, že by na teba na ulici niekto mľaskal alebo ti ukázal vulgárne gesto?“ Vtedy si žena väčšinou spomenie, že to už zažila, len si to nespájala s pojmom catcalling.
Treba povedať, že skúsenosť s catcallingom má aj generácia našich mám, len nie sú vôbec zvyknuté o tom hovoriť. Keďže mám veľmi blízky so svojou svokrou, hovorí mi o tom často. Ako múdra a vzdelaná žena priznáva, že to kedysi tiež zažívali všetky, len sa o tom mlčalo. Jednoducho bola taká doba. Dnes sme už o tom viac pripravené hovoriť.
Čím to podľa vás je?
Máme viac informácií, už je o tejto téme väčšia osveta. My už vieme, že také správanie je zlé a ženám ubližuje, a sme ochotnejšie o tom hovoriť. Všímam si, že v mladšej generácii, hlavne v prípade násťročných žien je táto tendencia ešte silnejšia. Aj preto verím, že mladšia generácia to už bude mať ľahšie. Nemyslím si, že catcalling niekedy úplne zmizne, ale minimálne ženy už budú jasne odmietať také správanie. Budú schopné sa ozvať, že to pre ne nie je kompliment ani lichôtka. A nebudú to už ani považovať za svoju vinu – nebudú sa preto inak obliekať, nebudú si voliť menej nápadný rúž, nebudú musieť meniť trasu, ktorou chodia domov.
Kedy ste sa s catcallingom stretli prvýkrát vy?
Zhodou okolností sme sa na to nedávno pýtali aj žien, ktoré nás sledujú na Instagrame. Prišlo nám množstvo odpovedí, väčšinou spomínali rozmedzie 11 až 13 rokov. Jedna žena to zažila dokonca ako 9-ročná.
Ja osobne som mala 12 rokov. Išla som po ulici a
