Denník N

Bieloruský denník: Aj zo štvrtého atentátu na Lukašenka sa smejeme a vymýšľame vtipy

Alexandr Lukašenko. Foto - TASR/AP
Alexandr Lukašenko. Foto – TASR/AP

Bielorusi neuverili údajnému pokusu o atentát na prezidenta – znovu to znie príliš fantasticky.

Každú nedeľu napriek masívnym represiám a zatýkaniam protestujú Bielorusky a Bielorusi proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Skúsme preskúmať nedávnu históriu údajného pokusu o život nášho prezidenta. V polovici apríla roku 2021 nelegitímny prezident Bieloruska Alexandr Lukašenko prostredníctvom štátnych médií povedal, že sa na neho chystal atentát.

Dokonca uviedol rozpočet celej operácie: 10 miliónov dolárov + 1 milión dolárov pre ostreľovača. A, samozrejme, majú v tom prsty Američania. Lukašenko vyhlásil, že do atentátu sú zapojené americké tajné služby.

Čo sa stalo? Príbeh znie fantasticky hneď od prvých slov. Lukašenko povedal, že kvôli atentátu naňho priniesli do Bieloruska granátomety. Posledný diktátor Európy tvrdí, že podľa jedného zo scenárov ho plánovali zabiť 9. mája (roku 2021).

V rôznych scenároch sa uvažovalo nad vraždou v rezidencii za mestom alebo počas jazdy v aute.

Američania všetko vidia

Navyše sa podľa prezidenta, ktorý prehral augustové voľby (2020), do atentátu mala zapojiť aj bieloruská armáda. Údajne vojaci, ktorých zlákali sprisahanci, mali zablokovať Minsk a silové štruktúry v meste. Či sa dá tomu všetkému veriť? Ťažko.

Navyše nie je to prvýkrát, keď Lukašenko oznámil, že sa naňho chystal „atentát“.

Obaja zadržaní, politológ Aľaksandr Fiaduta a právnik Juras Ziankovič, sa nachádzali v Moskve. Ďalší dvaja, hlava strany BNF (Bieloruský národný front) Ryhor Kastusiov a Olga Golubovič, spolupracovníčka Jurasa Ziankoviča, boli zadržaní v Bielorusku. Celkovo je „z atentátu“ obvinených sedem ľudí.

Podľa ruskej tajnej služby FSB sú do operácie zaangažovaní aj konzultanti (poradcovia) zo Spojených štátov a Poľska.

Mimochodom, nie je to prvé obvinenie týchto dvoch krajín v súvislosti s protestmi. Po jednom stotisícovom pochode v povolebnom auguste Lukašenko povedal, že „oni, tí bastardi Američania, riadia, vidia všetko z vesmíru a svojmu centru neďaleko Varšavy dali signál, že prezidentský vrtuľník odletel“.

Takým spôsobom vysvetlil, prečo priletel do svojho paláca až po tom, ako sa pokojní demonštranti rozišli. Podľa neho to bolo naopak: ľudia začali odchádzať, pretože k nim letelo Lukašenkovo lietadlo.

Čo na to hovoria v Bielorusku?

V krajine Lukašenka, mierne povedané, Lukašenkovi, KGB a FSB neuverili.

Vyvolalo to vtipy na sociálnych sieťach, mémy a nekonečné množstvo skepsy.

Okrem príbehu o úkladnom atentáte na jeho život Lukašenko hovoril aj o tom, že sprisahancov zaujímali aj jeho deti. Podľa diktátora ich atentátnici plánovali chytiť a držať v pivnici v Homeľskej oblasti. Alexandr Lukašenko tvrdil, že pivnica už bola pripravená.

Niektorým Bielorusom tento detail prišiel obzvlášť zábavný. Vznikli vtipy, že ceny pivníc v Homeľskej oblasti začnú stúpať viac ako ceny za bitcoin. A médiá začali robiť materiály o tom, koľko stojí pivnica a akým nuansám treba venovať pozornosť.

Čo hovoria oficiálni predstavitelia Ruska?

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov povedal, že tajné služby majú všetky potrebné dôkazy: „Viete, že naše špeciálne služby spoločne vykonali túto operáciu na zastavenie protizákonných plánov zvrhnúť legitímnu vládu v Bielorusku. A mnohokrát sa už preukázalo, že majú všetky potrebné dôkazy.“

Sám Vladimir Putin bol pobúrený, že západné krajiny na atentát na Lukašenka nereagovali, a robil paralely s Ukrajinou.

„A čo by sa stalo, keby bol v Bielorusku skutočne zrealizovaný pokus o štátny prevrat? Koľko ľudí by bolo poškodených? Ako by sa vo všeobecnosti vyvíjal osud Bieloruska? Nikto na to nemyslí. Rovnako ako nikto nemyslel na osud Ukrajiny, keď sa tam konal prevrat. Je charakteristické, že ani takéto očividné činy nenájdu odsúdenie takzvaného kolektívneho Západu. Zdá sa, že si to nikto nevšíma, každý predstiera, že sa vôbec nič nedeje.“

Lukašenkov predsmrtný dekrét

Výsledok – nový protiústavný dekrét pre prípad Lukašenkovej smrti.

Skrátka, tí Bielorusi, ktorí hneď mali podozrenie, že sa „atentát“ využije ako zámienka na niečo iné, mali pravdu.

Nelegitímny prezident Lukašenko podpísal dekrét, podľa ktorého moc v krajine v prípade jeho násilnej smrti prechádza na bezpečnostnú radu na čele s predsedom vlády. Zároveň s tým by sa v krajine mal zaviesť výnimočný alebo vojnový stav.

Bielorusi budú musieť konať podľa nového dekrétu, ak Lukašenko zomrie „na následky atentátu, teroristického činu, vonkajšej agresie alebo iných násilných činov“.

Či má význam uviesť, že dekrét nelegitímneho prezidenta je v rozpore s ústavou Bieloruska? Podľa nej „v prípade, že post prezidenta bude voľný alebo prezident nebude schopný vykonávať svoje povinnosti,“ vláda v krajine musí prejsť do rúk akejkoľvek bezpečnostnej rady, ktorá sa skladá výlučne z predstaviteľov silových štruktúr.

Prečo to Lukašenko robí?

Zdá sa, že týmto spôsobom chce poskytnúť garancie svojmu blízkemu okoliu, vďaka ktorým sa udržiava pri moci od augusta 2020. Je tu však jeden detail: každá nová hlava krajiny, dokonca aj dočasná, dokáže ľahko zrušiť všetky dekréty bývalého prezidenta.

A potom sa všetky garancie rozpadnú.

Uvedomuje si to Lukašenko? A jeho príslušníci, ktorým údajne poskytol garancie?

A nie je to prvý údajný atentát na Alexandra Lukašenka, ale už štvrtý od roku 1994.

Navyše v roku 2010 z pokusu o atentát na vtedy ešte legitímneho prezidenta bol dokonca obvinený Vladimir Putin, ktorý práve teraz pomohol odhaliť chystajúci sa zločin. Najzaujímavejšie je, že ani jeden „atentát“ nepôsobil dôveryhodne.

Zakaždým tam boli nejaké detaily, pre ktoré sa oficiálnej verzii nedalo uveriť.

P. S.: A posledný detail príbehu.

Podľa záberov vysielaných v bieloruskej štátnej televízii sprisahanci diskutovali o operácii atentátu na Lukašenka (na ktorú podľa oficiálnej verzie treba viac ako 10 miliónov dolárov) cez Zoom. Telegram alebo Signal je oveľa bezpečnejší, ale oni sa rozhodli pre Zoom.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid. 

Alexandr Lukašenko

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Svet

Teraz najčítanejšie