Denník N

Ženám sa nikto na internete nemusí vyhrážať znásilnením. Obávajú sa ho vždy, keď sa vracajú neskoro večer samy domov

Lucie Hrdá. Foto - archív L. H.
Lucie Hrdá. Foto – archív L. H.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Česká advokátka Lucie Hrdá sa špecializuje na trestné a rodinné právo. Ako jedna z mála sa venuje aj zastupovaniu obetí domáceho násilia a stalkingu. V rozhovore hovorí o kybernetickej šikanovaní a kyberstalkingu, ale aj o tom, prečo sú ženské obete násilných trestných činov tak často viktimizované.

„Najmä pri domácom a sexuálnom násilí je bagatelizácia, marginalizácia a stereotypizácia obete častý jav. To, čo si ľudia nevedia predstaviť sami na sebe, popierajú alebo odmietajú. Žene preto povedia, že sa mala brániť alebo utiecť a že to strašné, čo sa jej stalo, je vlastne jej vina,“ vysvetľuje v rozhovore s tým, že ide o nebezpečný mýtus, pretože sekundárna viktimizácia ubližuje obeti často ešte viac ako samotný čin.

Moderátor Pavol Hubinák nedávno verejne opísal svoje viacročné nepríjemné skúsenosti so stalkingom. Viacerí ľudia si spočiatku mysleli, že žartuje, keďže niektoré opisované udalosti sa zdali až neuveriteľné. Vy sa prípadom stalkingu venujete v Čechách ako advokátka. Čo sa pri ňom vlastne deje?

Kybernetický stalking je forma nebezpečného prenasledovania. Páchateľovi či páchateľke nejde primárne o to, že sa vás snaží ohovoriť. Tento človek sa na vás naviaže a chce o vás vedieť všetko.

Prechádza si cez vaše siete, zisťuje, kde bývate, čo robíte, akú máte dennú rutinu. Sú aj prípady, keď títo ľudia zneužijú váš mobil, do ktorého vám nelegálne, napríklad cez nejakú správu, nahrajú takzvaný spyware, špionážny softvér. Ak nemáte mobil chránený proti kybernetickému útoku, automaticky im začne preposielať vaše esemesky, informovať ich, s kým telefonujete, a podobne.

Toto napríklad často robia extrémne žiarliví manželia svojim partnerkám v rámci domáceho násilia.

Priniesli v tejto oblasti digitálne technológie do trestného práva nové trestné činy?

Kybernetický priestor sa vyvíja veľkou rýchlosťou a ponúka obrovské možnosti na sledovanie, ponižovanie a prenasledovanie ľudí. Avšak aj pre jeho veľkosť, rýchlosť vývinu technológií a tým aj možností, o ktorých hovorím, definíciu kyberšikany alebo kyberstalkingu nemôžeme jasne určiť. Právo je totiž vždy pomalšie ako skutočnosť, nežiaduce javy vždy len doháňa. Kým by sme jedenkrát zmenili zákon, v kybernetickom priestore by došlo k desiatkam zmien, cez ktoré vás môžu obťažovať, vyhrážať sa vám alebo vás zneuctiť. Zákon by tieto zmeny nedokázal dostatočne rýchlo predpovedať.

Aj preto kyberšikana nemá žiadnu legálnu definíciu. Trestný čin kyberšikanovanie neexistuje, nemôžete podať trestné oznámenie v tejto veci.

Pod týmto pojmom sa skrýva veľké množstvo skutkov, ktoré je zakaždým nutné priamo opísať. Keď opíšete, čo sa vám deje a čoho sa bojíte, právnik/právnička vám následne povie, ktoré konkrétne existujúce trestné činy pod toto konkrétne kybernetické šikanovanie spadajú.

Ako môžeme opísať spomínanú kyberšikanu?

Je to obrovský a široký okruh vecí, ktoré spája to, že sa dejú prostredníctvom kybernetického priestoru alebo mobilného telefónu.

Napríklad vám niekto hekne počítač, stiahne si vaše osobné údaje a potom vás vydiera – žiada od vás peniaze. Môže pod ňu spadať to, že niekomu dobrovoľne pošlete nejakú svoju fotografiu, ktorú dotyčný človek zneužije alebo vás cez ňu bude vydierať. Je to aj prípad, ak jeden človek získa nejakú fotografiu, ktorú potom preposiela v skupine medzi viacerými ľuďmi, ktorí túto osobu v diskusii zosmiešňujú a jej fotografiu a hanlivé komentáre šíria ďalej a ďalej.

Je to teda akási kombinácia stalkingu, posmievania, psychického ponižovania, vydierania alebo aj „obyčajného“ zverejňovania vecí, ktoré vy zverejniť nechcete, pretože buď vôbec neboli určené na zverejnenie, alebo boli určené len pre vás a toho jedného konkrétneho človeka, ktorý sa rozhodol, že ich bude ďalej využívať v rozpore s vaším pôvodným úmyslom.

Je kyberšikana rodovo podmienená? Sú jej obeťami viac ženy alebo muži?

Kyberšikana je jednoznačne súčasťou rodovo podmieneného násilia, najmä čo sa týka takzvaného hate speech, teda prejavov nenávisti na sociálnych sieťach. Práve tie sú najlepším príkladom toho, čo sa deje političkám, novinárkam a ďalším verejne činným osobám ženského pohlavia.

Mužovi do debaty na sociálnych sieťach napíšu, že je „tučný idiot“, ale žene bez okolkov napíšu, že „za to, ako sa správa, by ju mali znásilniť štyria černosi“. To je úplne bežné, je to norma a skúsenosť, o ktorej hovorí veľmi veľa verejne a politicky činných žien.

Verejne známym ženám sa v komentároch bežne kopia tisíce zosmiešňujúcich a ponižujúcich poznámok na ich vzhľad, ktoré sa spájajú s tým, či by s nimi niekto bol ochotný súložiť alebo nie. Týmto ženám často odporúčajú aj to,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Podcast Denníka N

Rozhovory

Vzťahy

Životy žien

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie