Denník N

V Slovenskom raji nie sú len rokliny, ale aj lúky so svetovým rekordom v biodiverzite

Tomáš Dražil, riaditeľ správy Národného parku Slovenský raj. Foto – Soňa Mäkká
Tomáš Dražil, riaditeľ správy Národného parku Slovenský raj. Foto – Soňa Mäkká

Najväčším prírodným objavom v Slovenskom raji za posledné roky sú Kopanecké lúky s rekordnou biodiverzitou. Rastie tu najviac kvetov na ploche 50×50 cm na svete.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Kopanecké lúky sa zachovali vďaka ručnému koseniu obyvateľmi okolitých obcí, no počas socializmu spustli. Správa Národného parku Slovenský raj ich obnovila z rôznych grantov a teraz ich udržiava s pomocou miestnych. Riaditeľ národného parku TOMÁŠ DRAŽIL hovorí, že bez miestnych obyvateľov sa ochrana prírody robiť nedá.

Na rozdiel od národných parkov v zahraničí tie slovenské v nich nevlastnia pozemky ani nevydávajú rozhodnutia. To ochranu prírody v nich komplikuje. Národný park Slovenský raj sa snaží dostať pod svoju správu pozemky bez čakania na prípadnú dohodu medzi rezortmi životného prostredia a pôdohospodárstva. Správa parku kúpila pozemok pod Tomášovským výhľadom, prenajala si 450 hektárov lesa a chce do prenájmu aj rokliny s technickými zariadeniami.

Pod vlastnou hlavičkou prevádzkujú aj ferratu v rokline Kyseľ a splav Hornádu. Takéto aktivity v okolitých štátoch bežne spravujú národné parky, na Slovensku to však nie je bežné.

V rozhovore sa dozviete:

  • že starostovia okolitých obcí chceli ostať v parku pre cestovný ruch;
  • o svetovom rekorde v počte rastlín na Kopaneckých lúkach, ktoré sa musia ručne kosiť;
  • aké sú skúsenosti so zonáciou, ktorá zatiaľ väčšine národných parkov chýba;
  • čo treba v území riešiť z hľadiska cestovného ruchu.

Čím je územie Slovenského raja unikátne?

Národný park je v prvom rade krasové územie, teda vápencové a dolomitové. To je skoro synonymum biodiverzity, je to územie veľmi bohaté na druhy. Poznávacím znamením nášho národného parku sú rokliny a kaňony s vodopádmi a ich veľmi jemné a precízne sprístupnenie. Naši predkovia sa ich od konca 19. storočia snažili sprístupniť rebríkmi, stúpačkami, reťazami a mostíkmi. To je v regióne strednej Európy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ochrana prírody

Podcast Denníka N

Rozhovory

Životné prostredie

Slovensko

Teraz najčítanejšie