Denník N

V Slovenskom raji nie sú len rokliny, ale aj lúky so svetovým rekordom v biodiverzite

Tomáš Dražil, riaditeľ správy Národného parku Slovenský raj. Foto – Soňa Mäkká
Tomáš Dražil, riaditeľ správy Národného parku Slovenský raj. Foto – Soňa Mäkká

Najväčším prírodným objavom v Slovenskom raji za posledné roky sú Kopanecké lúky s rekordnou biodiverzitou. Rastie tu najviac kvetov na ploche 50×50 cm na svete.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Kopanecké lúky sa zachovali vďaka ručnému koseniu obyvateľmi okolitých obcí, no počas socializmu spustli. Správa Národného parku Slovenský raj ich obnovila z rôznych grantov a teraz ich udržiava s pomocou miestnych. Riaditeľ národného parku TOMÁŠ DRAŽIL hovorí, že bez miestnych obyvateľov sa ochrana prírody robiť nedá.

Na rozdiel od národných parkov v zahraničí tie slovenské v nich nevlastnia pozemky ani nevydávajú rozhodnutia. To ochranu prírody v nich komplikuje. Národný park Slovenský raj sa snaží dostať pod svoju správu pozemky bez čakania na prípadnú dohodu medzi rezortmi životného prostredia a pôdohospodárstva. Správa parku kúpila pozemok pod Tomášovským výhľadom, prenajala si 450 hektárov lesa a chce do prenájmu aj rokliny s technickými zariadeniami.

Pod vlastnou hlavičkou prevádzkujú aj ferratu v rokline Kyseľ a splav Hornádu. Takéto aktivity v okolitých štátoch bežne spravujú národné parky, na Slovensku to však nie je bežné.

V rozhovore sa dozviete:

  • že starostovia okolitých obcí chceli ostať v parku pre cestovný ruch;
  • o svetovom rekorde v počte rastlín na Kopaneckých lúkach, ktoré sa musia ručne kosiť;
  • aké sú skúsenosti so zonáciou, ktorá zatiaľ väčšine národných parkov chýba;
  • čo treba v území riešiť z hľadiska cestovného ruchu.

Čím je územie Slovenského raja unikátne?

Národný park je v prvom rade krasové územie, teda vápencové a dolomitové. To je skoro synonymum biodiverzity, je to územie veľmi bohaté na druhy. Poznávacím znamením nášho národného parku sú rokliny a kaňony s vodopádmi a ich veľmi jemné a precízne sprístupnenie. Naši predkovia sa ich od konca 19. storočia snažili sprístupniť rebríkmi, stúpačkami, reťazami a mostíkmi. To je v regióne strednej Európy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Iné podcasty Denníka N

Ochrana prírody

Rozhovory

Životné prostredie

Slovensko

Teraz najčítanejšie