Objavili najdlhšieho beznohého jaštera sveta. Pripomínajú hady, mnohí sa ich boja, no slepúchovce sú neškodné
Slepúchovce z Levanty obývajú skalné a krovité miesta a živia sa malými jaštericami, slimákmi či myšami. Ohrozuje ich najmä automobilová doprava, lebo v oblastiach, kde žijú, je hustá cestná sieť. „Veľmi ich to decimuje,“ vraví zoológ z UK v Bratislave.
Merajú až 140 centimetrov a majú mohutné telo, preto si ich mnohí ľudia mýlia s hadmi.
Chybne si myslia, že sú jedovaté, boja sa ich, tak ich často zabíjajú. Lenže slepúchovce, o ktorých je reč, patria medzi jaštery – podobne ako varany, gekóny, chameleóny alebo jašterice.
Dosiaľ boli známe dva poddruhy slepúchovcov. Tretí objavil zoológ Daniel Jablonski z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a jeho kolegovia.
O novom poddruhu jaštera z Blízkeho východu vydali štúdiu minulý mesiac v časopise Vertebrate Zoology.
Potvrdili objavy z roku 1978
Prvý raz klasifikoval slepúchovca nemecký zoológ Peter Simon Pallas v roku 1775 ako Lacerta apoda, čo znamená jašterica bez nôh.
Ďalším taxonomickým míľnikom bola štúdia nemeckého herpetológa Fritza Jürgena Obsta († 2018) z roku 1978, v ktorej opísal poddruh Pseudopus apodus thracius (vtedy pod rodovým menom Ophisaurus) s výskytom na Balkáne a v západnom Turecku.
