Fico opäť útočil na sudcov aj prokurátorov. Predseda špecializovaného súdu sa svojich verejne zastal
Nič podobné sa ešte v histórii Špecializovaného trestného súdu od jeho vzniku v roku 2009 nestalo. Predseda tohto súdu Ján Hrubala zvolal tlačovú besedu, aby sa verejne zastal práce svojich kolegov, na ktorých opakovane útočí predseda opozičného Smeru Robert Fico.
Trojnásobný premiér kritizuje v posledných mesiacoch sudcov špecializovaného súdu a Najvyššieho súdu, ktorí opakovane rozhodovali o väzbách pre bývalých nominantov Smeru, podnikateľov s väzbami na Smer či vysokých predstaviteľov polície. Do tejto „skupinky“ Robert Fico zaraďuje aj prokurátorov špeciálnej prokuratúry. Hovorí, že sa s nimi Smer v prípade návratu k moci vysporiada a že musia vo svojich funkciách skončiť. V minulosti spomenul aj ich trestné stíhanie.
Koho si všíma Fico
Ide najmä o sudkyňu Pamelu Záleskú, špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a jeho zástupcu Petra Kysela. Opakovane sa zameriava aj na sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta.
„Nemám potrebu mu odpúšťať, ale nemám ani potrebu dávať na neho trestné oznámenia či žaloby na ochranu osobnosti,“ povedal Hrubala. Zároveň však podľa neho platí, že je pripravený opakovane na Ficove vyjadrenia reagovať a ľuďom vysvetľovať, ako v skutočnosti funguje justícia.
Fico opakovane hovorí o obvinených vo väzbe ako o politických väzňoch. Najčastejšie spomína bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara a bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. O niekdajšej štátnej tajomníčke ministerstva spravodlivosti Monike Jankovskej, ktorá dosiahla úspešnú kariéru vďaka Smeru, už tak často nehovorí.
Zámienkou na kritiku prípad advokáta Ribára
Najnovšie sa dôvodom na kritiku sudcov a prokurátorov stal prípad obvineného advokáta Mateja Ribára, o ktorého väzbe minulý týždeň rozhodoval Ústavný súd. Senát Roberta Šorla, Petra Straku a Martina Vernarského prikázal jeho okamžité prepustenie na slobodu. Vo väzbe bol takmer dva roky, presne 20 mesiacov.
Ribára zadržali v októbri 2019 počas akcie Apač, dovedna išlo o 13 členov bratislavskej skupiny takáčovcov. Koncom apríla na neho podal prokurátor obžalobu zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zločinu krivej výpovede a krivej prísahy spáchaného formou účastníctva a zločinu vydierania.
Advokát je obžalovaný z toho, že pracoval pre zločineckú skupinu. Členov skupiny navádzal nevypovedať a nosil im aj odkazy od riadiacich členov skupiny.
Obvineného advokáta sa verejne zastávala aj Slovenská advokátska komora. Teraz ústavní sudcovia skritizovali rozhodnutie o jeho väzbe. Bol v kolúznej, teda najprísnejšej väzbe, ktorá súvisí s obavou, že by mohol mariť vyšetrovanie a ovplyvňovať svedkov.
Z rozhodnutia Ústavného súdu o Ribárovi
„Ak by Ústavný súd pripustil výklad zvolený Najvyšším súdom, že na kolúznu väzbu postačuje samotný fakt, že kolúzne správanie je obsiahnuté v skutku, ktorý je trestným činom, pre ktoré je proti obvinenému vedené trestné stíhanie, potom by bol daný kolúzny dôvod väzby pri takýchto druhoch trestných činov vždy, a to bez ohľadu na štádium trestného konania a bez ohľadu na to, že neexistujú žiadni svedkovia, voči ktorým by sa mohol sťažovateľ dopustiť kolúzneho správania,“ napísal Šorlov senát.
Ústavný súd ďalej skonštatoval, že takýto výklad by znamenal možnosť držať osoby obvinené z konkrétnych druhov trestných činov vo väzbe po akokoľvek dlhý čas a bez akýchkoľvek, na takýto osamotený dôvod nadväzujúcich skutočností, odôvodňujúcich kolúznu väzbu. „Určité špecifiká platia pri organizovanej skupine, pri ktorej je, ako správne konštatujú súdy, riziko kolúzie vysoké a charakter trestnej činnosti znamená veľa, no aj pri týchto vzťahoch je potrebné primerane uvedený štandard aplikovať,“ dodal senát.
Šorlov senát kritizoval rozhodnutie senátu Najvyššieho súdu, v ktorom pôsobí Martina Zeleňáková, Ivetta Macejková a Pavol Farkaš. Macejková bola v rokoch 2007 až 2019 predsedníčkou Ústavného súdu. Do funkcie sa dostala práve počas prvej Ficovej vlády. To, že aj ona rozhodovala o Ribárovi, predseda Smeru už verejne nespomenul.
Takých, ako je Ribár, je viac
Naopak, útočil opäť len na sudcov špecializovaného súdu a špeciálneho prokurátora. „Cítil by som sa dosť trápne, keby som bol špeciálnym prokurátorom, keby som bol sudcom špecializovaného trestného súdu, keby takto rozhodol Ústavný súd,“ povedal Fico. Hovoril o tom, že toto rozhodnutie špecializovaný súd aj špeciálnu prokuratúru diskvalifikuje.
„Takíto ľudia, ktorí nesú zodpovednosť za tieto veci, nemôžu byť policajtmi, prokurátormi a sudcami,“ dodal.
Naznačil, že ak sa stala takáto chyba pri Ribárovi, tak to platí aj pre väčšinu ďalších obvinených. „Nechápem, prečo ľudia nemôžu byť stíhaní na slobode.“
Rozhodnutie Ústavného súdu podľa neho dokazuje, že je potrebné upraviť podmienky a dĺžku trvania kolúznej väzby. O tom sa práve vedie spor medzi Sme rodina a ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (Za ľudí).
Fico vyhlásil, že Smer je pripravený podporiť poslanecký návrh Petry Hajšelovej (Sme rodina), ktorým sa majú v rámci novely Trestného poriadku meniť podmienky a dĺžka trvania väzby. „Tento návrh v prvom čítaní podporíme,“ uviedol s tým, že Smer je v prípade potreby otvorený pozmeňovacím návrhom.
Hrubala: V braní do väzby sa nevyžívame
Hrubala v reakcii na Ficove slová zverejnil štatistiku rozhodovania špecializovaného súdu o väzobných návrhoch od roku 2010. Dokazujú, že vo väzbe skončia dve tretiny osôb, u ktorých je takýto návrh, platilo to za vlád Smeru a tento pomer je zachovaný aj v čase súčasnej koalície OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí.
„Prax nášho súdu je relatívne konzistentná, hoci sú tu nejaké výkyvy. Nesúťažíme, nevyžívame sa v braní ľudí do väzby, ani v ich prepúšťaní. Číslo okolo 30 percent nevzatia do väzby je vysoko nadštandardné,“ dodal.
Povedal, že si treba pozrieť porovnanie s rozhodnutiami okresných súdov, ktoré rozhodujú ako prvostupňové súdy o väzbách. „My sme tí, ktorí neberú obvinených do väzby,“ povedal Hrubala a odmietol reči o mučení.
Pripomenul, že rozhodnutie „v kauze Ribár“ sa týka len toho prípadu a neznamená, že rovnako mohli sudcovia „pochybiť“ aj pri iných obvinených. „Mrzí nás to, ale vždy sa stane, že občas pomedzi prsty niečo prekĺzne,“ povedal Hrubala s tým, že aj na základe rozhodnutia Ústavného súdu sa sudcovia špecializovaného súdu budú ešte viac snažiť „robiť všetko preto, aby väzba trvala len nevyhnutne dlhý čas.“
Bez preukázania úmyslu nesmie byť sudca trestaný
Fico hovorí aj o vyvodzovaní zodpovednosti voči sudcom a prokurátorom. Hrubala reagoval, že ak by mala byť vyvodená zodpovednosť voči každému sudcovi, ktorému vyšší súd jeho rozhodnutie niekedy zruší, tak nebude mať u nás kto súdiť.
„Pokiaľ nie je preukázaný úmysel škodiť, tak nejaké zlyhania, pochybenia sudcu v takom či onakom rozsudku nesmú byť dôvodom na jeho disciplinárne stíhanie,“ dodal s tým, že ak sudca rozhodne preto, že „za to zoberie 50-tisíc eur, musí niesť trestnoprávne dôsledky.“
Nepriamo tým reagoval na ďalšiu Ficovu kritiku. Predseda Smeru totiž opakovane pripomína jeho rozhodnutie o prepustení niekdajšieho bossa takáčovcov Ľubomíra Kudličku z väzby za kauciu. Bolo to v roku 2017, keď Hrubala rozhodoval o jeho prepustení a na záver advokát spomenul, že by ponúkli kauciu. Bola to neurčitá ponuka, o ktorej sudca nerozhodol.
Senát Najvyššieho súdu predsedu Juraja Klimenta, na ktorého Fico rovnako útočí, toto rozhodnutie zrušil práve preto, že nebolo rozhodnuté aj o tejto neurčito formulovanej záruke.
Kudlička ponúkol následne kauciu 100-tisíc eur, ktorú Hrubala akceptoval a mafiána nedávno odsúdeného na 25 rokov z väzby prepustil. Prokurátorka voči tomu nepodala sťažnosť, čo prekvapilo aj samotného sudcu. Povedal však, že rozhodol tak slobodne, bez zásahu zvonku. Pokiaľ je to možné, tak sa ako sudca vždy totiž snaží uprednostňovať náhradu väzby.
Pokyn, aby nepodávala prokurátorka sťažnosť, a tak prípad nešiel opäť na Najvyšší súd, jej dal podľa obžaloby vtedajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Od takáčovcov za to zrejme zobral 50-tisíc eur.
Hrubala potvrdil, že v kauze vypočúvaný nebol. „Ak by ma vyšetrovateľ predvolal, povedal by som to isté, čo vám,“ povedal. „Rozdiel medzi Klimentom a Hrubalom a dôvodne podozrivým Kováčikom je ten, že my nie sme dôvodne podozriví z toho, že by nám niekto dával peniaze,“ dodal s tým, že Kováčik je podozrivý, že vybavoval prepustenie Kudličku.
Návrat k starému pochybeniu
Fico zaútočil na Hrubalu aj pre jeho dve pochybenia v minulosti. V roku 2001 ho zadržala polícia a ako vodič nafúkal. V roku 2005 spôsobil nehodu a dychovej skúške sa odmietol podrobiť, teda sa na neho hľadelo ako by bol pod vplyvom alkoholu. Predseda Smeru tvrdil, že Hrubalu za to potrestali 500-eurovou pokutou.
„V portfóliu mojich životných príbehov sú viaceré životné príbehy a aj tieto dva, na ktoré hrdý nie som,“ reagoval Hrubala, ktorý tieto previnenia vysvetľoval aj vlani, keď sa uchádzal o post predsedu Špecializovaného trestného súdu a už viackrát ich oľutoval.
Dementoval však tvrdenie Fica, že dostal len pokutu 500 eur. „Môj finančný postih sa blížil k miliónu vtedajších korún (33-tisíc eur),“ dodal Hrubala. Disciplinárny senát ho totiž potrestal zrážkami z platu, a to na osem mesiacov o 50 percent.
🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].