Denník N

Násilie medzi izraelskými Židmi a Arabmi je nevídané, ale nie celkom nečakané

Jacob Simona stojí pri svojom horiacom aute po zrážkach medzi arabskou komunitou a políciou v izraelskom meste Lod. Foto - TASR/AP
Jacob Simona stojí pri svojom horiacom aute po zrážkach medzi arabskou komunitou a políciou v izraelskom meste Lod. Foto – TASR/AP

Obe strany si strážia status quo a s nevôľou sa pozerajú na to, keď ho chce niekto narušiť.

Stačilo pár divokých nocí a ten obraz Izraela, kde napriek všetkému spolu vedia Židia a Arabi koexistovať, sa výrazne poškodil, ak úplne nezničil. Zrazu sa vynorili otázky, odkiaľ sa v zmiešaných mestách vzali chuligánske tlupy ničiace obchody, reštaurácie, náboženské objekty a napádajúce náhodných ľudí len preto, že vyzerali: a) ako Arabi alebo b) ako Židia.

Napokon prišlo k tomu, čo predpovedali tí, čo sa nikdy príliš nenadchýnali príjemným naratívom o pokojnom spolunažívaní, lebo majú oči, uši a pozorovacie schopnosti. Aj keď je pravdou, že rozsah, brutalita a rýchlosť, s akou sa zrážky medzi Židmi a Arabmi rozšírili, zarazila aj ich.

Pekné susedské spolunažívanie Židov a Arabov je asi taká skreslená predstava ako to, že Izrael je startupový národ. Iste, sú tu ľudia, čo sa krásne uživia vymýšľaním aplikácií, a zrejme ich je aj na počet obyvateľov viac ako inde vo svete, ale stále je to menšina, ktorá má pre mnohých nedosiahnuteľné príjmy a možnosti vyplývajúce často z toho, kde sa narodili, do akých škôl chodili a kde slúžili v armáde. Jednoducho: startupový národ je sexy nálepka, ale realita je taká, že väčšina ľudí úspech startupistu nikdy nepocíti.

Nie je to také ružové, vážení

Ak to aplikujeme na arabsko-židovské spolunažívanie, tak platí, že máme inšpiratívne a silné príbehy koexistencie (napríklad divadlo v severnom meste Akko, ktoré však počas nepokojov poškodili) a mnoho izraelských Židov má „svojho“ Araba, u ktorého nakupuje zeleninu, chodí k nemu do autoservisu, lekárne alebo ambulancie, a mnoho Arabov má „svojho“ Žida, ktorý je štamgastom v jeho falafelovom stánku alebo s ktorým robí biznis, napríklad stále viac aj v spomínanom IT sektore.

Lenže to neznamená, že tieto individuálne príbehy a skúsenosti sa prenášajú aj na celospoločenskú úroveň. Niekedy sa stane aj to, že sa niekto kamaráti s niekým z „druhej strany“, ale zároveň nemá problém o jeho ľuďoch hovoriť tie najhoršie veci a dopúšťať sa nebezpečnej paušalizácie. Dokonca im to nebráni ani v tom, aby na tých druhých aj verbálne či fyzicky útočili.

To, čo sa v posledné dni odohrávalo a ešte v menšom stále odohráva v zmiešaných mestách, súvisí aj nesúvisí s konfliktom medzi Izraelom a hnutím Hamas.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Izraelsko-palestínsky konflikt

Komentáre

Teraz najčítanejšie