Odkaz MMŠ: O príčinách neúspechu čínskeho futbalu a hokeja napriek masívnym štátnym investíciám
Chlapci v obrovských mestách si nemajú kde kopať do lopty, lebo niet pre futbal miesta, a prísny čínsky vzdelávací systém ponecháva deťom málo času na voľnú zábavu.
Diktátori milujú futbal a hokej a snívajú o tom, že ich národné tímy budú najlepšie na svete. Platí to aj pre čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Problém je, že v diktatúre môžete investovať veľké peniaze, ale výsledok nebude zaručený. Tímové športy totiž fungujú na princípe, ktorému diktátori obvykle nerozumejú.
Týždenník The Economist venoval v čínskej sekcii dva články – tu a tu – neúspechom čínskeho futbalu a hokeja a ich príčinám. V hokeji je to pomerne jednoduché: napriek masívnym investíciám, účasti čínskeho klubu v ruskej hokejovej lige a nákupom hráčov z americkej ligy sa Číne nedarí pozdvihnúť úroveň hokeja na solídnu úroveň. Ak sa totiž nejaký čínsky hokejista vypracuje k lepším výkonom, utečie do Vancouveru alebo Bostonu, aby hral tam. Prezident Si sníva o tom, že na zimnej olympiáde v Číne v roku 2022 sa jeho hokejisti dostanú aspoň medzi najlepších osem tímov, ale vyzerá to skôr na poriadne fiasko.
S futbalom je to zložitejšie. Neúspechy čínskych futbalistov sú ovplyvnené ekonomickou krízou aj politickým tlakom. Je to v Číne populárny šport, ale majiteľom klubov prináša len straty.
Čínski miliardári majú vlastné futbalové kluby a jeden z nich tvrdí, že sú to dobre investované peniaze, lebo za peniaze, ktoré do klubu dáva, by nikdy nezaplatil toľko reklamy v čínskych médiách, ktoré o klube a jeho víťazstvách píšu zadarmo. Samozrejme, kľúčové je, aby súčasťou mena klubu bol aj názov firmy, ktorú miliardár chce propagovať.
Lenže práve to sa nepáčilo čínskym komunistom a odnedávna musia čínske kluby mať len klasické názvy. Potom sa však stane to, čo sa prihodilo klubu
