Amaterizmus v trestnej politike a zúfalstvo docenta bezpečnostných služieb
Jedovaté výroky, útoky, znevažovanie, vyhrážanie sú jasnými prejavmi úbohosti, bezmocnosti a zjavne i strachu. Z budúcnosti.
Autor je predsedom Súdnej rady SR
Nejaký ten piatok čítame, počúvame a sledujeme komentáre o trestných stíhaniach verejne známych osôb. Výčitky a kritiku voči vyšetrovateľom, prokurátorom a sudcom.
Trestné právo je nanič, výklad sporný, vykonávanie úkonov trestného konania mešká, väzby sú nadužívané, predlhé a zbytočné. Neeurópske. Skrátka, všetko zle.
Vysvitá, že máme poruke armádu odborne nesmierne zdatných znalcov trestnej politiky štátu, kriminalistiky, kriminológie, súdneho lekárstva, Trestného poriadku… Orgány činné v trestnom konaní sú proti nim amatéri, nevedia, čo činia, chybujú, zlyhávajú. Všetko na úkor stíhaných osôb, z ktorých robíme vinných. Napriek prezumpcii neviny.
Korunu takému pohybu proti ľuďom, ktorí často s nasadením posledných síl vyšetrujú sofistikované kriminálne skutky, skúmajú každý úkon, sedia nad trestnými spismi deň-noc, piatok-sviatok, nasadil Robert Fico.
Niektorí prokurátori a sudcovia si po zmene vlády pôjdu vyskúšať cely, v ktorých sa vykonáva väzba. Jano Hrubala sa vyjadril dosť kulantne. Pán poslanec prekračuje hranice, ktoré sú minimálne etického charakteru. No, od prominentného sudcu ozaj mierna klasifikácia. Nech.
Amaterizmus v trestnom práve
Novela Trestného poriadku má meniť (ani neviem presne ako) subsystém väzobného stíhania. Výnimočnú súčasť trestných konaní, spravidla pri najvážnejších alebo vskutku sofistikovaných zločinoch.
Každý, kto sa len trochu obtrel, ale nie v politickej lavici, ale v súdnej praxi, o väzobné veci, vie dve základné veci.
