Denník N

Rozmýšľať alebo byť rýchly? O potrebe hĺbky v plytkých časoch

Cal Newport napísal príručku pre tých, ktorí sa chcú sústrediť. Podnecuje však aj k uvažovaniu o hodnote hlbokej práce v dnešnom svete.

Keď spisovateľ Thomas Mann pracoval na svojich románoch, členovia rodiny mali prísny zákaz vstupu do jeho pracovne. Nesmelo sa ani klopať na dvere. Mannov „home office“ bol na hodiny hermeticky uzavretý. Tieto podmienky mu umožnili produkovať jeho literárne diela.

Hlboká práca – takto tento spôsob sústredenej činnosti nazval americký autor Cal Newport. Rovnaký názov nesie aj jeho kniha, ktorá nedávno vyšla v slovenskom preklade (Lindeni, 2021). Hlavná téza znie, že hlboká koncentrácia bez vyrušovania vonkajšími podnetmi je predpokladom skutočne hodnotných a unikátnych výsledkov.

Hĺbka a plytkosť

Hoci málokto z nás má ambíciu písať objemné romány, pracovné podmienky si s Thomasom Mannom aj tak nemôžeme porovnávať. Aktuálne na to vplýva hlavne vynútená kultúra domácich kancelárií, kde nie je pravidlom pokoj, ale skôr chaos a časová improvizácia. Navyše sa zdá, že trend k home officu pretrvá aj po pandémii.

Dlhodobejším a všeobecným príspevkom k rozptyľovaniu a rozdrobovaniu práce sú online komunikačné nástroje. Cal Newport má na to označenie „plytká práca“. Tá tiež patrí do našich denných povinností, no zároveň nám bráni v hlbšom sústredení.

Kniha Hlboká práca chce byť návodom, ako sa v dnešnom pretlaku plytkých činností neutopiť a stále byť schopný uvažovať a tvoriť koncepčne, komplexne a relevantne.

Publikácia však môže byť aj podnetom na rozmýšľanie o tom, či už nie je neskoro. Či sa plytká, rýchla a fragmentovaná práca nestala akceptovaným štandardom. A či teda volanie po hlbokom sústredení neznie obstarožne a zatuchlo.

Triviálna a unikátna práca

Notoricky známy Charlie Chaplin za bežiacim pásom vo filme Moderná doba (1936) je stelesnením niekdajšej ubíjajúcej a stupídnej priemyselnej práce. V druhej polovici 20. storočia sme túto industriálnu etapu do veľkej miery opustili a prehupli sa do digitálnej, znalostnej, dátovej či kreatívnej ekonomiky.

Mohlo by sa zdať, že tento presun od manuálnych činností k „práci hlavou“ nutne priniesol akési intelektuálne povýšenie práce ako takej. Nie je to však celkom tak. Nemusíme už síce celý deň doťahovať skrutky, no dvíhanie telefónov, mailovanie, četovanie či zverejňovanie príspevkov na sociálnych sieťach tiež nepatrí do kategórie výkvetu ľudského intelektu. Pri týchto činnostiach sa navyše vytráca niekdajšia „múdrosť“ ručného remesla.

Digitálna revolúcia síce presunula ľudí z tovární do vyhriatych kancelárií, no priniesla so sebou podobne triviálne činnosti. Podľa Newportovej definície ide pri plytkých digitálnych technikách o „kognitívne nenáročnú prácu“, ktorá nevytvára nové hodnoty, nie je výnimočná a dá sa ľahko napodobniť.

Pre niektorých ľudí môže plytká elektronická agenda tvoriť aj celú pracovnú náplň. Iných zbytočne zdržiava, rozptyľuje a znemožňuje im zamerať sa na skutočne hodnotnú – čiže hlbokú prácu. Tú Newport vníma ako činnosť vykonávanú v stave bez rozptyľovania, takú, ktorá nás núti využívať kognitívny potenciál na maximum.

Pri hlbokej práci ide o úsilie, ktoré vytvára novú hodnotu, zlepšuje naše zručnosti a jeho výsledok sa dá ťažko napodobniť. Z tejto unikátnosti má okrem pocitu zmysluplnosti plynúť aj konkurenčná výhoda ako predpoklad osobného či biznisového progresu.

Ideálna kancelária?

Cal Newport napísal príručku pre vystresovaných „znalostných pracovníkov“, ktorí celý deň strávia za obrazovkami a večer aj tak majú pocit, že nič neurobili. Dáva im rady, ako rozptyľujúce plytké činnosti regulovať, ako sa mailovaním, četom či sociálnymi sieťami nenechať ovládať a ktoré z nich úplne zrušiť či opustiť.

Ako ideál uvádza koncept

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie