Poslanec Dostál: Spor o kolúznu väzbu vnímam ako starostlivosť o „našich ľudí“ (+ podcast a video)

Ste poslancom tretie volebné obdobie a ste ten, kto sedí v pléne najpoctivejšie. Vy tam ste, aj keď tam už skoro nikto iný nie je. Ako sa líši tento parlament od toho minulého?

Je tu úplne iná väčšina. V minulom volebnom období bola väčšina vyskladaná z politikov, ktorí už dlhšie pôsobili v politike alebo vo verejnom živote. Teraz je tam väčšina nováčikov, ktorí sú v parlamente prvé volebné obdobie a nie sú tam ako výsledok nejakej cieľavedomej práce. V iných vyspelých demokraciách, keď sa niekto stane poslancom, tak predtým pôsobil v nejakej mládežníckej organizácii alebo v komunálnej politike, pripravoval sa na to dlho, a občas sa tam dostane odborník z externého prostredia.

Teraz sú ľudia v parlamente náhodou?

Nechcem povedať, že náhodou, niektorí asi áno alebo šťastnou zhodou okolností, ale nie je to výsledok systematického úsilia, čo mne trochu chýba. Som priaznivcom štandardnej politiky a tá by mala byť taká, že sú strany, v rámci nich pôsobia politici na komunálnej, regionálnej a celoštátnej úrovni a to, že sa niekto dostane do parlamentu, nie je náhoda.

Hovoríte o OĽaNO? Tam je to asi najviditeľnejšie.

Hovorím hlavne o OĽaNO. Majú najpočetnejší klub a je to aj tým, ako Igor Matovič zostavoval kandidátku. Je to najviditeľnejšie. Ale ani poslanci z klubu Za ľudí neboli dlhodobo pôsobiaci v strane, pretože vznikla pred voľbami. Neviem, ako vyberali poslancov v Sme rodina, ale ani tu to neboli desiatky rokov straníckej práce. Pokiaľ ide o poslanecký klub SaS, tak vidím, že kolegovia pracujú systematicky, špecializujú sa na svoje témy a odbory, a najviac sa to približuje tomu, čo by som očakával od štandardnej politiky.

Verejnosť často vidí večer v správach len útržky jednotlivých politických vystúpení. Ide najmä o tie najviac útočné, emotívne. Má debata v parlamente niekedy aj úroveň alebo je to ako slovenská krčma?

Je to, žiaľ, z veľkej časti krčma a je to tak už od minulého volebného obdobia. Nijako si neidealizujem obdobie, keď som bol vládnym poslancom za vlády Ivety Radičovej, ale predsa len tam vtedy bolo tých náhodných poslancov menej. A hlavný rozdiel bol v tom, že v parlamente neboli fašisti. Dnes sú prítomní už druhé volebné obdobie. V parlamentných debatách sú najaktívnejší, majú najviac faktických poznámok. Napríklad keď sa zaviedla možnosť predlžovať núdzový stav, bol som priaznivcom toho, aby bola parlamentná kontrola a musel to parlament odsúhlasovať. Argumentoval som tým, že v parlamente bude debata, kde sa budú môcť kriticky vyjadriť aj koaliční, aj opoziční poslanci, rozoberú sa dôvody predlžovania. Ale keď v tej debate tvoria 60 percent času vystúpenia fašistických poslancov, tak sa to trochu míňa účinkom a človek ani veľmi nemá chuť sa na takej debate podieľať.

Považujete ich stále za takú hrozbu ako pred poslednými voľbami, aj keď sa teraz rozdelili? 

Je možný optimistický vývoj, ktorý hovorí, že to dopadne tak, ako keď sa rozdelila SNS, keď sa do parlamentu nedostala ani jedna strana, ale pokojne je možné, že jedna sa dostane, a najhoršia možnosť je, že sa dostanú obe.

Ako v parlamente vystupuje možno budúci premiér Pellegrini?

Veľmi v parlamente nevystupuje. Je to niečo, čo som zaregistroval ešte v minulom volebnom období, keď poslanci vládnej koalície nemali veľmi potrebu diskutovať v parlamente. Keď chceli niečo povedať, tak to povedali na tlačových besedách, urobili si video na Facebook a parlamentná debata išla dole vodou. Pritom parlament je to miesto, kde by sa malo o dôležitých veciach hovoriť.

Vidíte rozdiel medzi Pellegrinim a Ficom?

Rozdiel je v tom, že Fico bol šéf a Pellegrini mu pomáhal, ale myslím, že je rovnako zodpovedný za to, čo sa tu dialo. Bol poslušným vykonávateľom a nepochybujem o tom, že sa podieľal na všetkom, čo sa za vlády Smeru robilo.

A Erik Tomáš? Vždy bol horlivý bojovník za Roberta Fica a vystupoval aj v parlamente. Je teraz iný, keď je v Hlase?

Ešte aj zvykne vystupovať. Bol pre mňa jedným z najväčších prekvapení, pretože som ho bral ako jedného z najoddanejších ľudí Roberta Fica, podobne ako Ľuboša Blahu. Rozhodol sa pre Petra Pellegriniho a mám pocit, že sa teraz prejavuje trochu menej útočne. Zažil som ho možno v jeho prvej televíznej diskusii, keď oznámil rozhodnutie, že nebude smerák, ale hlasák, a pripravoval som si, čo budem hovoriť, ako budem argumentovať a ako ho budem upozorňovať, aby mi ani raz neskočil do reči, a on mi ani raz neskočil do reči. Vyzeral skrotený, no on sa do toho dostáva. Ale mám pocit, že sa prejavuje trochu menej arogantne.

Môže toto menej útočné vystupovanie Pellegriniho a jeho ľudí zvýšiť ich koaličný potenciál aj smerom k takej strane, ako je SaS?

Verím tomu, že nie. Hlas je Smer 2 a pri tomto by sme mali zostať. Nemali by sme zabudnúť na to, že ľudia, ktorí tvoria špičku Hlasu a zrejme celý Hlas, sú bývalí smeráci, ktorí teraz tvrdia, že sú iní. Majú zodpovednosť za to, kam Smer priviedol Slovensko, a za celý ten korupčný a oligarchický systém, ktorý tu máme.

Za tejto vlády nikoho nezavraždili, nie je žiadna korupčná kauza, skôr naopak – súd odsúdil ľudí, čo chceli podplatiť štátneho tajomníka, ale aj tak sú ľudia veľmi nahnevaní a majú pocit, že toto nechceli. Prečo?

Zrejme je to štýl vládnutia, ktorý predvádzame, aby som sa z toho nevyvliekal. Ale myslím si, že hlavnú zodpovednosť za to má Igor Matovič. To, že máme rôzne názory na rôzne veci, je úplne prirodzené. Sme tam štyri strany a aj v rámci nich majú rôzni ľudia rôzne názory. A v rámci jednotlivých klubov ešte existujú menšie strany ako OKS alebo Kresťanská únia, Zmena zdola. Ani v Za ľudí nemajú úplne jednotné názory, aby som to povedal kulantne, ale zdá sa mi to úplne prirodzené, že si rozdielne názory povieme aj verejne. Pokiaľ je to vo vecnej rovine, je to v poriadku, ale ak to skĺzne do osobnej roviny, nepriateľstiev, napádania koaličných partnerov, tak to už v poriadku nie je. Toto vnímajú aj ľudia a mnohí sú z toho znechutení. Ja sám, keď si idem niekedy pozrieť tlačovku Igora Matoviča, tak mám divné pocity v žalúdku, že čo zase povie a či bude na nás útočiť alebo čo sa dozviem.

Nemali ste potrebu ako poslanci Kollár alebo Valášek odísť a oznámiť, že už nie ste súčasťou tejto koalície?

Riešili sme to aj v rámci OKS, sme v parlamente dvaja poslanci, ja aj Rado Kazda. Keď bola kríza, zasadli aj naše stranícke orgány. Naši členovia mali takisto pocit, že už to takto ďalej nemôže pokračovať a že vláda nemôže ďalej pod Igorom Matovičom fungovať. V tomto sa SaS postavila do rovnakej pozície ako OKS a nemali sme dôvod reagovať inak. Som možno v trochu inej pozícii ako kolegovia Kollár alebo Valášek. Pred troma rokmi neboli ešte ani len členmi Za ľudí. Ja som v OKS dlhodobo a už druhé volebné obdobie spolupracujeme s SaS. Nie je to tak, že pri prvej veci, ktorá sa nám nepáči, buchneme dvermi a odídeme a poviem, že ideme do opozície. Šanca ovplyvniť vývoj a zmeniť veci je väčšia, keď sa na tom môžeme osobne podieľať.

Aj mnohí voliči Igora Matoviča sú prekvapení z toho, ako sa správa, ale vy ste ho zažili, už keď vám pred voľbami 2012 ponúkal miesta na kandidátke. Peter Zajac teraz v rozhovore s Karolom Sudorom povedal, že vám ponúkol miesto na text v jeho novinách a potom vám posielal faktúry. Aj vy ste to zažili?

Zažil som to sprostredkovane cez Petra Zajaca, ktorý sa nad tým už vtedy rozčuľoval, ale áno, bolo to tak. Dostali sme ponuku publikovať a ani vo sne by nám nenapadlo, že máme za to platiť. OKS nie je strana, ktorá by si takéto niečo mohla platiť, a brali sme to ako partnerskú spoluprácu.

Takže ste vedeli, kto je Igor Matovič, keď ste išli do tejto vlády?

Vedel som, veď napokon sme z tej kandidátky odišli po tom, čo nás posielal na detektor lži, čo bola naplánovaná akcia, ako sa nás zbaviť. Nemal som veľké ilúzie, ale keď som sa po štyroch rokoch vrátil do parlamentu, tak som s Igorom Matovičom dokázal normálne spolupracovať, nebral som to nejako osobne. Keď sa črtalo, že by sa mohol stať premiérom, tak som na otázku, či si myslím, že sa môže zmeniť, s obľubou rozprával príbeh Thomasa Becketa, arcibiskupa z Canterbury, ktorý bol blízkym priateľom kráľa Henricha, ale keď sa stal hlavou katolíckej cirkvi v Anglicku, zodpovednosť z neho spravila iného človeka. Začal obhajovať záujmy cirkvi a potom ho kráľ nechal zavraždiť. Teraz je svätým Tomášom a slúži ako príklad, že človeka môže zodpovednosť alebo jeho funkcia zmeniť. Bol o tom natočený výborný anglický film a František Šebej napísal skvelý článok o prezidentovi Michalovi Kováčovi, ktorý prešiel niečím podobným, lebo sa stal prezidentom ako Mečiarov lojálny a oddaný fanúšik, vo funkcii však ukázal nezávislosť a stal sa jednou z opôr demokratického protimečiarovského hnutia. Mal som nádej, že niečo podobné by sa mohlo stať aj s Igorom Matovičom, ale evidentne ostal Igorom Matovičom.

U nás to býva skôr opačne: keď ľudia prídu do funkcie, pohltí ich to tak, že to nezvládajú. Aj s týmito poznatkami ste si mysleli, že vláda vydrží štyri roky?

Na otázky tohto typu zvyknem odpovedať tak, že nie som prognostik, a keď robím prognózy tohto typu, obvykle to dopadne úplne naopak. Budem sa snažiť o to, aby vláda vydržala, napriek tomu, že niektoré veci sa mi nepáčia a mám na ne iný názor ako iní ľudia v koalícii. Myslím si, že to je stále lepšia alternatíva pre Slovensko ako to, čo by mohlo prísť.

Poslanec Miroslav Kollár hovorí, že toto je vláda permanentnej krízy, a naozaj to tak vyzerá. Teraz je na týždeň prerušené rokovanie parlamentu pre spory o rozpočet a kolúznu väzbu, aj keď tá sa posunula o mesiac. Dá sa takto fungovať?

Dá. Keď nie je dohoda v koalícii, je normálne, že sa hlasovanie odsunie a potrebujeme sa rozprávať, aby sme našli prienik a spoločný názor. Toto sa dalo urobiť napríklad tak, že by sme sa dnes stretli, odhlasovali všetko, čo bolo prerokované a na čom je zhoda, a odložili by sme hlasovanie na ďalší týždeň o veciach, kde nie je zhoda. Schôdza by sa ukončila a všetko by sa prerokovalo buď až v júni, alebo keď by sme našli zhodu, predseda parlamentu by zvolal mimoriadnu schôdzu a opoziční poslanci by nemali pocit, že sa hádame, a preto sme prerušili rokovanie Národnej rady.

Má premiér Eduard Heger na to, aby zvládol Igora Matoviča? Povahou je skôr pokojný človek.

Myslím si, že to je skôr prednosť, že je pokojný, a práve vďaka tomu by mohla koalícia fungovať. Mohol by byť tým, kto bude upokojovať, a myslím, že ho netreba tlačiť do vyhraňovania sa voči Igorovi Matovičovi. Chápem, že sa správa lojálne a snaží sa riešiť veci vnútri. Ak bude Eduard Heger v budúcnosti pôsobiť tak ako teraz, myslím si, že to koalícii prospeje.

Aká je podľa vás nálada v OĽaNO? Vidno v parlamente, že je klub rozdelený na dve časti?

Klub OĽaNO je rozdelený na mnoho častí a sú tam rôzni jednotlivci a skupiny. Každý má svoju individualitu. Ja tam nevidím jasné krídla za alebo proti Matovičovi. Sú poslanci, ktorí sa vyjadrujú kritickejšie a dokážu priznať, že toto vyjadrenie nebolo šťastné. Niektorí o tom hovoria verejne, iní nie, ale neidentifikujem tam jasne nejaké dve krídla.

Ako vnímate spor o kolúznu väzbu?

Považujem to za prejav starostlivosti o „našich ľudí“. Pokiaľ sa problémy väzby týkali bežných ľudí, ktorí páchali kriminalitu a boli vyšetrovaní a súdení, nikto s tým nemal problém. Problém to začal byť, keď sa rozviazali ruky orgánom činným v trestnom konaní, keď boli zatýkaní funkcionári polície, prokuratúry, sudcovia, teda v minulosti nepredstaviteľné veci. Zrazu s tým začal mať najmä Smer problém. Vyostrilo sa to prípadom samovraždy pána Lučanského a takisto zatknutím a vzatím do väzby riaditeľa SIS pána Pčolinského. Vtedy sa to stalo vecou, v ktorej sa angažovala aj Sme rodina. Treba povedať, že oni pracovali s tou témou aj predtým, ale nehorelo to tak, a myslím, že aj Boris Kollár otvorene hovorí o tom, že to súvisí s väzbou pána Pčolinského.

Veď práve, on sa ani nesnaží pretvarovať, že to nerobí kvôli Pčolinskému. Nie je toto práve dôvod, aby s ním slušní poslanci prestali vládnuť?

Je to zvláštne konanie.

Alebo aj to, ako sa Boris Kollár vyjadroval o pani ministerke Kolíkovej. Vy ste boli jedným z tých, ktorí sa jej počas odvolávania zastali.

Boli to absolútne nemiestne vyjadrenia z jeho strany, ale aj viacerí poslanci zo Sme rodina a niektorí z OĽaNO tam vystupovali kriticky a až na pani ministerku zdvíhali hlas. Bolo to absolútne nevhodné. V tejto situácii, si myslím, že je cesta hľadať normálny spôsob, akým zmeniť Trestný poriadok, lebo môžeme odísť a tresknúť dvermi, ale to by ničomu nepomohlo. Áno, je problém, ako sa správa, ale ako nás u Igora Matoviča niektoré jeho prejavy neprekvapia, tak nás nemôže prekvapiť, keď Boris Kollár začne zvyšovať hlas.

Myslíte Boris Kollár, ktorý bol na dovolenke s Piťom a má fotky s mafiánmi alebo s nimi podnikal?

Áno.

Prečítajte si

Úpravu kolúznej väzby odsunuli na jún. V OĽaNO sa boja o svoj imidž bojovníkov proti mafii

Ste členom parlamentného ústavnoprávneho výboru, vypočúvali ste kandidátov na generálneho a špeciálneho prokurátora. Ako oboch zvolených prokurátorov vnímate?

Rozdielne. Bol som jedným z mála poslancov, ktorí nevolili pána Žilinku za generálneho prokurátora. Bola tam široká zhoda. Na základe toho, čo som sa dozvedel na vypočúvaniach a v súvislosti s vypočúvaním, som ho považoval za neprijateľného kandidáta, ale tento názor má len malá časť poslancov, teda poslanecký klub SaS a Za Ľudí. Volil som Daniela Lipšica a považoval som ho za najlepšieho z kandidátov. V zásade sa mi to rozhodnutie aj potvrdzuje a ani na jednom by som nič nemenil.

V prípade pána Žilinku vám prekážalo to, že ste nadobudli dojem, že klamal?

Nie, že som nadobudol dojem, ale viem, že klamal o kontaktoch s pánom Gučíkom. Druhá vec je, to nemám stopercentne potvrdené, ale od dôveryhodného človeka mám informáciu, že klamal, aj čo sa týka informácií o tom, že za Kaliňáka sa o ňom uvažovalo ako o možnom nástupcovi pána Kováčika.

Cez vládnu krízu ste napísali na Facebook: „Štátnik myslí na budúce generácie, politik myslí na budúce voľby. Igor Matovič myslí na svoje urazené ego a osobnú pomstu.“ Kto je podľa vás teraz na Slovensku štátnikom?

Napríklad Zuzana Čaputová je evidentne štátnička a človek vo vrcholovej funkcii, s ktorým môžeme byť spokojní. Myslím, že aj väčšina voličov je s jej pôsobením spokojná.

Je štátnikom Richard Sulík, na ktorého kandidátke ste sa dostali do volieb?

Myslím si, že Richard Sulík je dobrým politikom napriek tomu, že sa snaží robiť politiku spôsobom, s ktorým nie vždy súhlasím. Z toho, čo je v reálnej politike, je to niečo, čo je mne a OKS blízke. Snaží sa, aby SaS fungovala ako normálna strana, kde sú odborníci, ktorí sa orientujú vo svojich témach, ktorá prichádza s konkrétnymi návrhmi a riešeniami a obhajuje pravicovú politiku, ktorá je mne blízka.

Kritizovali ste Igora Matoviča. Vy ste naozaj aktívny poslanec, protikorupčný, podávate rôzne podnety, ale bez Matoviča by ste Fica nikdy nedokázali poraziť. Prečo?

Nemyslím si, že by sme bez Igora Matoviča neporazili Roberta Fica. Možno by Smer bol najsilnejšou stranou, ale keby sa inak rozložili voličské hlasy v rámci opozície, tak by možno nejaká iná strana bola najsilnejšia. Čísla boli také, že vtedajšia opozícia by prekonala Smer a fašistov. Čiže aj keby nebola jedna strana, ktorá by mala viac ako Smer, dokopy by mali podobnú väčšinu, ako má dnes koalícia.

Myslíte si, že viete robiť politiku?

Evidentne ju neviem robiť takým štýlom ako Igor Matovič, lebo aj on sa v roku 2010 prvýkrát stal poslancom ako ja, on bol premiérom a teraz je ministrom, ja som radovým poslancom jednej z vládnych strán. V zásade som spokojný s tým, že sa snažím ovplyvňovať veci správnym smerom, a nemám potrebu stať sa Igorom Matovičom. Má niektoré schopnosti, ktoré ja nemám, ale mám svoj spôsob a snažím sa skôr prinášať vecné riešenia, udržať vecný tón, spoluprácu v rámci strán vládnej koalície.

Stále si myslíte, že má zmysel udržiavať stranu, ako je OKS, alebo je budúcnosť v zjednocovaní strán?

Zatiaľ som stále presvedčený, že ju má zmysel udržiavať, ale my sa nebránime tomu, že raz príde čas, keď sa integrujeme do pravicového alebo pravostredového širšieho celku. Dlhodobo okrem SaS spolupracujeme aj s inými stranami na komunálnej úrovni. Cesta je pre nás v spolupráci a možno príde čas, keď si povieme, že sa treba zintegrovať, lebo ten pravostredový priestor je dosť dezintegrovaný. Spolupráca je minimum, čo sa dá urobiť pre to, aby to fungovalo.