Poliaci nám pomáhajú budovať našu pamäť

Autor je publicista, bývalý predseda SNR

V časoch normalizácie bolo Poľsko pre nás oknom k slobode. Svoje zázemie v Poľsku našli slovenský underground, výtvarníci, veriaci. Prichádzala k nám poľská literatúra a časopisy, ktoré u nás neexistovali. V roku 1975 som bol šesť mesiacov na študijnom pobyte vo Varšave a atmosféra v tomto meste, kiná, divadlá, stretnutia s ľuďmi, z ktorých vyžarovala hrdosť a sloboda, znamenala pre mňa vnútornú, občiansku konverziu.

Sloboda Poliakov nebola samozrejmosťou. Vydobyli si ju v dejinách za cenu veľkých obetí. Každý rok 1. augusta o 17.00 hod. vo Varšave i v iných mestách sa doprava i ľudia na uliciach na jednu minútu zastavia. Počuť len sirény, trúbenie áut a hlas zvonov. Varšava si takto pripomína povstanie proti Nemcom, ktoré vypuklo v roku 1944 v tejto chvíli a znamenalo 200-tisíc mŕtvych, 700-tisíc vyhnaných z mesta a Varšavu zrovnanú Nemcami so zemou.

Rovnako v čase komunizmu vzbury robotníkov v Poľsku v rokoch 1956, 1970, 1976, ktoré boli krvavo potlačené a zanechali desiatky mŕtvych. A, samozrejme, vznik Solidarity v roku 1980. Boli to osobnosti ako kardinál Wyszyński, ktorý sa stal v roku 1948 prímasom Poľska a až do svojej smrti v roku 1981 bol pevným bodom poľskej cirkvi, alebo kňaz Jerzy Popiełuszko, ktorý bol spojený so Solidaritou a v októbri 1984 ho komunistická polícia brutálne zavraždila. Ale rovnako Lech Wałęsa, Adam Michnik, Tadeusz Mazowiecki, Bronisław Geremek, Jacek Kuroń a ďalšie osobnosti.

Slovensko sa nemôže v tomto porovnávať s Poľskom, ale i tu kontinuálne existoval odpor proti komunistickému útlaku. A je významnou udalosťou, že poľský prezident Andrzej Duda k 3. máju 2021, keď Poľsko slávilo 230. výročie svojej prvej ústavy, udelil siedmim slovenským osobnostiam štátne vyznamenanie. Spomeniem tu štyroch z nich: Vladimíra Javorského, Branislava Borovského, Tomáša Konca a Alojza Gabaja.

V Československu za komunizmu nesmela vychádzať žiadna náboženská literatúra. Túto medzeru vypĺňali v čase normalizácie najprv holandskí protestanti, ktorí sem nosili literatúru v špeciálne upravených autách. Keď sa to prezradilo, náboženská literatúra sa posielala do Poľska a odtiaľ sa prenášala v batohoch cez poľsko-slovenské hraničné hrebene hôr. V 80. rokoch sa takto prenieslo asi sedem ton náboženských kníh. Jedným z ľudí, ktorí to na slovenskej strane organizovali, bol práve Vladimír Javorský, ktorý dostal štátne vyznamenanie už len in memoriam.

Konc, Borovský a Gabaj boli jedni z nosičov. Prví dvaja boli vysokoškoláci a tretí robotník. 12. decembra 1983 ich asi tridsať metrov na poľskej strane, s batohmi plných kníh, zaistili poľskí hraničiari. Uväznili ich v Tarnove, kde s nimi surovo zaobchádzali. Po prevezení na Slovensko boli v júni 1985 v Bratislave odsúdení: Borovský a Gabaj na 14 mesiacov a Konc na 12 mesiacov nepodmienečne. Konca a Borovského vylúčili z vysokej školy. Poľský prezident ocenil ich statočnosť.

Poliaci nám pomáhajú budovať našu pamäť. Rovnako ako za komunizmu, i dnes im patrí zato vďaka!