Vakcíny proti covidu chránia, aj keď po očkovaní nemáte vedľajšie účinky

V súvislosti s vakcínami proti covidu sa hovorí najmä o výskyte nežiaducich účinkov, ako je horúčka, bolesť hlavy, únava či v extrémne zriedkavých prípadoch krvné zrazeniny.

No časť ľudí nemá po očkovaní žiadne vedľajšie účinky alebo len minimálne.

Znamená to, že vakcína nezabrala a telo si nevytvorilo imunitu?

Vedľajšie symptómy sú normálne

Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) na svojej stránke uvádza, že symptómy ako horúčka a iné „sú normálne a ide o znaky, že si telo buduje imunitu“.

Riaditeľka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Zuzana Baťová ešte v januári 2021 pre Denník N vysvetlila, že vedľajšie účinky po očkovaní sú signálom, že imunitný systém reaguje na podanie vakcíny, čo je v konečnom dôsledku žiaduce.

„Zvýšenú teplotu či bolesť v mieste vpichu treba radiť medzi nežiaduce účinky, keďže sú pre človeka nepríjemné. No ak sa na vec dívame z medicínskeho hľadiska, tak fakt, že mám po očkovaní napríklad zväčšenú lymfatickú uzlinu, znamená, že uzlina pracuje a vyrábam si protilátky,“ dodala Baťová.

V podobnom duchu aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) stotožňuje výskyt vedľajších účinkov s tvorbou imunitnej odpovede.

Vyjadrenia imunológa a ŠÚKL-u

Uvedené vyjadrenia si niektorí môžu vyložiť tak, že ak nemajú vedľajšie účinky, vakcína nefunguje.

Lenže tak to nie je, ako objasnil pre americký denník Wall Street Journal odborník na infekčné choroby Cody Meissner z Tufts University.

„Nemyslím si, že by mal ktokoľvek vytvárať vzťah medzi rozsahom reakcií na vakcínu a ochranou pred infekciou. Vieme, že ľudia, ktorí nemajú vedľajšie účinky, sú stále dobre chránení. Vakcíny fungujú, aj keď nie ste unavený, nemáte bolesti hlavy, horúčku, bolesti svalov a kĺbov,“ dodal Meissner.

Imunológ Vladimír Leksa povedal, že neexistuje žiadny dôkaz, že sa človeku nevytvorí imunita, ak po očkovaní nemá vedľajšie účinky. „Nepoznám žiadnu štúdiu, ktorá by hovorila, že silnejšie nežiaduce účinky po očkovaní zvyšujú pravdepodobnosť tvorby imunity,“ dodal v tejto súvislosti vedec, ktorý je vedúcim laboratória molekulárnej imunológie Ústavu molekulárnej biológie SAV. „Ak nie sú silnejšie vedľajšie účinky, je to fajn. Netreba sa preto zbytočne stresovať.“

Podobne aj Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Denníku N odpísal, že „absencia nežiaducich reakcií neznamená, že vakcína nie je u daného človeka účinná“.

„Ani tie najčastejšie nežiaduce reakcie (najmä bolesť v mieste vpichu) sa neobjavia u všetkých očkovaných. Absencia nežiaducich reakcií nie je dôvodom obávať sa, že vakcína daného človeka nechráni,“ konštatuje liekový regulátor.

Tolerancia vakcíny je individuálna

Imunológ Miloš Jeseňák povedal, že tolerancia ľudí na vakcínu je individuálna, a ak človek nemá po očkovaní vedľajšie účinky, s ohľadom na tvorbu imunitnej reakcie z toho neplynie „absolútne nič“.

„V princípe platí, že tolerancia vakcíny nemá žiadny vzťah k imunogenite (schopnosti navodiť tvorbu protilátok – pozn. red.) danej vakcíny,“ povedal profesor Jeseňák a dodal: „Sú práce, ktoré ukázali, že malé deti s horúčkou ako vedľajším príznakom po očkovaní proti ‚tradičným‘ ochoreniam – nie covidu-19 – mali vyššiu koncentráciu protilátok, no nepreukázalo sa, že by to bolo klinicky významné.“

Miloš Jeseňák je primárom Oddelenia klinickej imunológie a alergológie v Univerzitnej nemocnici Martin a prezidentom Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie.

Aj zahraniční odborníci opakujú rovnakú myšlienku. „Aj keď sa niekto po očkovaní necíti mizerne, stále je vysoká šanca, že si jeho telo vytvorilo dobrú a ochrannú imunitnú odpoveď,“ cituje Healthline.com imunológa Chrisa Thompsona z Loyola University.

„Keď sa pozriete na údaje z klinického skúšania, niečo vyše polovice účastníkov nemalo žiadne vedľajšie účinky, napriek tomu boli po vakcíne chránení na viac ako 90 percent,“ povedal pre Healthline epidemiológ Brian Castrucii z Beaumont Foundation.

Vplyv zloženia vakcíny, genetiky či liekov

Výskyt a intenzita nežiaducich reakcií závisia od celkového zdravotného stavu daného človeka, od veku (nežiaduce reakcie sú po očkovaní u ľudí vo vyššom veku menej časté a menej intenzívne), iných súbežne užívaných liekov, imunitnej odpovede, ale v niektorých prípadoch aj od psychického nastavenia človeka, odpísal ŠÚKL na našu otázku, ktoré faktory sa podieľajú na tvorbe vedľajších účinkov.

Výskyt a intenzita nežiaducich účinkov závisia od toho, či ide o prvú alebo druhú dávku, dodal ŠÚKL.

„Pri mRNA vakcínach od Pfizeru-BioNTechu a Moderny sa pozorovali častejšie a intenzívnejšie nežiaduce reakcie po druhej dávke vakcíny. Naopak, po vakcíne od AstraZenecy boli po druhej dávke v klinických skúšaniach pozorované nežiaduce reakcie menej často a menej intenzívne,“ konštatuje liekový regulátor.

Imunológ Vladimír Leksa povedal, že reakcia na vakcínu môže závisieť aj od zloženia očkovacej látky. „Vakcíny majú odlišné zloženie a ľudia môžu reagovať na danú vakcínu rôzne.“

Podľa imunológa Miloša Jeseňáka rozhodujú o výskyte vedľajších účinkov aj „danosti imunitného systému, ktoré sú podmienené geneticky“.

Lekár a vedec povedal, že vplyv má aj užívanie špecifických liekov. „Pacienti na imunosupresívnej liečbe majú nižší výskyt horúčky alebo výrazných zápalových lokálnych reakcií po očkovaní.“

„V niektorých prípadoch však majú aj nižšiu imunitnú odpoveď a ochranu po očkovaní,“ dodal profesor Jeseňák.

Nežiaduce účinky

Existuje niekoľko kritérií, podľa ktorých sa hodnotia vedľajšie príznaky po očkovaní.

Jedným z nich je deľba nepriaznivých účinkov na lokálne a systémové. Lokálne sú také, ktoré sú priamo viazané na miesto podania vakcíny a nešíria sa ďalej (začervenanie, opuch v mieste vpichu a iné).

„Systémové sa objavujú buď v anatomicky nepríbuznom mieste, alebo ide o reakcie, ktoré majú klasické celkové prejavy v zmysle horúčky, svalovej slabosti a únavy,“ objasnil profesor Jeseňák.

Podľa závažnosti sa vedľajšie účinky delia na viaceré. Môžu byť mierne, ktoré spontánne odznejú. Očkovaná osoba ich dobre toleruje, nevyžadujú liečbu a v bežnom živote človeka neobmedzujú. „Sem patrí väčšina nežiaducich účinkov,“ dodal Miloš Jeseňák.

Druhý stupeň závažnosti spôsobuje prechodné zdravotné ťažkosti, môže vyžadovať podanie liečby, no neobmedzuje pacienta v bežných činnostiach, vysvetlil lekár z Univerzitnej nemocnice Martin.

Závažné nežiaduce účinky sú také, ktoré môžu viesť k „prechodným alebo trvalým zdravotným následkom, vyžadujú dlhodobú liečbu, prípadne hospitalizáciu“, dodal profesor Jeseňák.

K 13. máju 2021 ŠÚKL eviduje 4 492 hlásení podozrení na nežiaduce účinky. Z celkového počtu hlásení je k uvedenému dňu 272 závažných, čo predstavuje 6,1 percenta.

Najviac hlásení sa týkalo nežiaducich účinkov po vakcíne od AstraZenecy, 2 380. K 13. máju sa podalo takmer pol milióna vakcín od AstraZenecy, prvej a druhej dávky.

Do 13. mája 2021 dostal ŠÚKL 1 799 hlásení na vakcínu od Pfizeru-BioNTechu. K uvedenému dátumu sa podalo okolo 1,3 milióna vakcín (prvá a druhá dávka).

Vakcíny od Moderny sa k 13. máju podalo okolo 180-tisíc kusov (prvá a druhá dávka) a ŠÚKL registruje 300 hlásení na podozrenia z nežiaducich účinkov.

Údaje amerického CDC

Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) zverejnilo dáta, že po očkovaní vakcínou od Pfizeru-BioNTechu hlásilo 77,4 percenta očkovaných aspoň jednu „systémovú reakciu“ počas siedmich dní od očkovania.

Išlo o hnačku, bolesti kĺbov, bolesti hlavy, únavu či zvýšenú teplotu.

Konkrétne: z očkovaných osôb vo veku od 18 do 55 rokov hlásilo po druhej dávke 15,8 percenta horúčku (v placebo skupine 0,5 percenta), takmer 60 percent únavu (placebo 22,8 percenta), 51,7 percenta bolesti hlavy (placebo 24,1 percenta) a 35,1 percenta zimnicu (placebo 3,8 percenta).

1,9 percenta očkovaných hlásilo vracanie (placebo 1,2 percenta), niečo cez 10 percent hnačku (placebo 8,4 percenta), viac ako tretina bolesti svalov (placebo 8,2 percenta) a 21,9 percenta bolesti kĺbov (placebo 5,2 percenta).

Aj z uvedených údajov plynie, že nie všetky osoby majú po očkovaní vedľajšie účinky.

Ako však hovoria odborníci, tvorba imunity nesúvisí s vedľajšími účinkami a vzniká bez ohľadu na to, či človek má alebo nemá po zaočkovaní horúčku, bolesti hlavy alebo hnačku.