Denník N

Od metafory k hre so slovami

Kniha Otváracie hodiny je súborným vydaním doterajšej básnickej tvorby Jána Štrassera.

„Kniha […] je súborným vydaním mojej doterajšej básnickej tvorby,“ napísal v edičnej poznámke knihy Otváracie hodiny (Básne 1964 – 2020) z vydavateľstva Modrý Peter jej autor Ján Štrasser. Ako ďalej uvádza, kniha obsahuje deväť básnických zbierok, juvenílie vydané časopisecky a pod náz­vom Prísudok aj básne knižne nepublikované.

Autor urobil pre túto knihu spolu s Petrom Milčákom editorské korekcie z hľadiska časového, keď napríklad zbierka Myš dobrej nádeje (1974) v období vzniku existovala iba „v piatich strojopisných kópiách“ a vyšla doplnená v roku 1992.

Rovnako urobil zmeny v kompozícii niektorých zbierok prítomných v tomto súbornom vydaní. Juvenílie z rokov 1964 – 1965 sú viac osobné a viac metaforické ako neskoršia poézia, v ktorej sú verše prírodnej (funkčnej) lyriky a napríklad aj reakcie na úmrtia známych ľudí či priateľov (Smrteľnosti).

Aj bežný percipient, ktorý možno nečíta predovšetkým poéziu, zrazu objaví v Štrasserových básňach také, ktoré už v minulosti spoznal ako neodmysliteľnú súčasť kabaretných vystúpení Milana Markoviča či ako texty piesní Mariky Gombitovej, Pavla Hammela, Petra Lipu, Miroslava Žbirku a mnohých iných. A nemožno nespomenúť spoluprácu s Altou Vášovou, Kamilom Peterajom, Mariánom Vargom, Dežom Ursinym na v minulosti i dnes slávnych slovenských muzikáloch.

Kdekoľvek otvoríme knihu (a nielen túto) Štrasserových básní, nezameniteľne sa dá usúdiť, že je to práve tento autor.

Lyrický hrdina ako postava z minulosti

Jeho poézia má totiž svoj zvláštny charakter, je konkrétna a možno v začiatkoch tvorby i konkretistická, v niektorých jej častiach cítiť „vplyv“ ruskej literatúry a je v čomsi podobná autorovej esejistike a publicistike. V tej súvislosti sa žiada pripomenúť jeho štyri publicistické knihy, šestnásť kníh rozhovorov, dve knihy literárnej kritiky a doteraz 25 kníh prekladov najmä z ruskej literatúry, aby sme uviedli podstatnú časť z jeho neuveriteľne bohatej, druhovo a žánrovo rôznorodej literárnej tvorby.

Pre Jána Štrassera je typický (a nielen v poézii, ale i v publicistike) humor, najčastejšie so slzami, irónia i sarkazmus, nepriama, ale silná kritika. A ešte aj úsmev v jeho veršoch môže mať nános uštipačnosti.

Čo rovnako zaujme a vzbudí obdiv – to je práca so slovom, s jeho stavbou, možnosťou transformácie, účinnou hrou s homonymami či podobenstvami hlások, slabík i slovných spojení. To všetko prináša objavné formy i rôznorodosť sémantickú. A upúta aj zvláštny a príjemný rytmus jeho veršov.

Už v časti knihy Vlaňajší sneh (1968 – 1970) nájdeme začínajúci sa kompozičný refrén – verše adresované 2. osobe (tu ako listy), ktorou býva najčastejšie žena.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie