Denník N

Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter: Taiwan zabudol, že existuje pandémia, tak sa mu pripomenula

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

1. Taiwanský úspech ohrozujú nové ohniská. 2. Blesková kríza prekvapila Španielsko aj EÚ. 3. Biden to pri izraelsko-palestínskom konflikte nemá jednoduché.

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Dobrý deň,

koronakríza sa ešte neskončila a dobrým dôkazom je Taiwan. Na ostrove beží prakticky normálny život, no koronavírus sa im tento týždeň pripomenul, čo spôsobilo miernu paniku.

V Európe sa zasa pripomenula iná kríza – migračná. Vývoj na hranici s Marokom prekvapil Španielsko a situácia eskalovala tak rýchlo, že sa musela ozvať aj Európska únia.


Ázia: Skončil sa taiwanský úspech?

Taiwan patrí medzi najúspešnejšie štáty v boji s pandémiou. Dva porovnávacie rebríčky ho zaraďujú medzi päť najlepších krajín na svete.

Doteraz tu na covid zomrelo spolu 15 ľudí. Toľko malo Slovensko v apríli 2020. Minulý rok 250 dní nezaznamenali žiadny lokálny prenos a vďaka tomu tu obyvatelia ostrova v podstate žili bežný život bez obmedzení: na jeseň sa tu napríklad uskutočnil Pride.

To sa však teraz mení.

Čo sa stalo: V posledných dňoch krajina zaznamenala výrazný nárast prípadov covidu a vláda zaviedla opatrenia, aby sa situácia nevymkla spod kontroly. V niektorých častiach krajiny sú povinné rúška na verejnosti, obmedzené bolo stretávanie, zrušili športové či kultúrne podujatia a zatvorili školy.

Graf prípadov na Taiwane vyzerá ako rovná čiara (s miernym kopčekom na jar 2020), ktorá v posledných dňoch ide kolmo nahor (sedemdňový priemer prípadov za deň). Zdroj – Our World in Data

Na druhej strane, počet prípadov „explodoval“ z taiwanského pohľadu, no nie z globálneho: na ostrove sa nekoná žiadne Bergamo ani Orava či Nitra. V krajine tento týždeň hlásili nad 200 prípadov denne, teda zhruba toľko ako na Slovensku. My máme pritom skoro päťkrát menej obyvateľov. Na ventilátoroch majú 26 pacientov.

Hlavným receptom úspechu ostrovnej krajiny boli tvrdo zatvorené hranice. Taiwan to po skúsenosti s epidémiou SARS 1 v roku 2003 urobil krátko po objavení prvých prípadov v Číne a hranice sú v podstate uzavreté doteraz.

Cudzinci sem smú prísť len vtedy, ak absolvujú karanténu, čo platí aj v Číne či na Novom Zélande, čo sú všetko štáty, ktoré úspešne bojujú s covidom.

Nové prípady na milión, porovnanie so Slovenskom. Zdroj – Our World in Data

Kde sa šíril: Práve mierne uvoľnenie tejto stratégie však viedlo k nárastu prípadov na Taiwane. Úrady skrátili karanténu pre pilotov zo 14 dní postupne až na tri. A práve piloti z China Airlines zrejme do krajiny zaniesli infekčnejší britský variant B117.

Ten sa následne šíril najmä v čajovniach, čo sú obľúbené podniky, kam chodia piť, spievať a zabávať sa s hosteskami dospelí obyvatelia ostrova. Väčšina prípadov v hlavnom meste Taipei súvisí práve s týmito podnikmi.

Ako hovoria epidemiológovia, Taiwan sa až veľmi spoliehal na zatvorené hranice, uspokojil sa a nedostatočne prispôsobil stratégiu novým vedeckým faktom, najmä infekčnejším variantom. Málo sa tam testuje; aj keď mal niekto príznaky, bralo sa to tak, že je nulová šanca, že to môže byť covid.

Vakcíny meškajú: Takisto miestna vláda zrejme aj pod vplyvom uspokojenia, že vírus sa jej darí držať mimo ostrova, nedostatočne a neskoro nakupovala vakcíny proti covidu.

Momentálne má 24-miliónový štát len 300-tisíc dávok. Aj to hlavne od spoločnosti AstraZeneca, voči ktorej sú ľudia skeptickí pod vplyvom zlého PR zo zahraničia, ale aj dobrej situácie na ostrove.

To neznamená, že Taiwan si so svojou v podstate prvou vlnou napokon neporadí. Kritériá na tvrdý lockdown tu majú nastavené prísne: stačí 100 prípadov denne v priebehu dvoch týždňov, z ktorých pri najmenej polovici sa nebude dať vystopovať pôvod.


Európa a Afrika: Blesková kríza prekvapila Španielsko aj EÚ

Španielsko má za sebou niekoľko napätých dní. Na jeho hraniciach sa objavili tisíce migrantov, čo prinieslo diplomatický spor a pripomienku, že ďalšia kríza nemusí byť až taká vzdialená.

O čo ide: Španielsko má dve enklávy na území Afriky. Sú to malé prístavné mestá, v ktorých žije dohromady asi 150-tisíc ľudí. Ceuta a Melilla hraničia s Marokom, čo dáva ľuďom, ktorí sa pokúšajú dostať do Európy, jedinečnú šancu – stačí sa dostať do mesta a sú na území Európskej únie.

EÚ aj španielska vláda to, samozrejme, vedia. Preto je takýto prechod omnoho zložitejší, ako by sa mohlo zdať. Hranice sú prísne strážené z oboch strán.

Výsledkom je, že za prvé štyri mesiace tohto roka do týchto dvoch miest prišlo menej ako 700 ľudí. Viac migrantov si vyberá plavbu do Andalúzie cez Gibraltársky prieliv.

Odkaz pre Madrid: Koncom minulého týždňa sa však na sociálnych sieťach začali šíriť správy, že marocká hraničná stráž si zobrala voľno a cesta po súši aj po mori je otvorená.

Tisíce ľudí sa rozhodli, že to využijú, a čísla boli naozaj rekordné – za deň a pol prišlo viac ako 8-tisíc migrantov. Keď si Španieli uvedomili, čo sa deje, do Ceuty poslali vojakov.

Problém začali riešiť aj diplomatickou cestou – v Bruseli lobovali za to, aby sa za nich postavila Európska únia. To sa aj stalo a prílev migrantov sa viac-menej zastavil.

Madrid však dostal od Maroka jasný odkaz – tamojšia vláda má páky na to, aby jednoducho a rýchlo vytvorila krízu na spoločnej hranici.

Foto – TASR/AP

Prečo teraz: Prakticky nikto nespochybňuje to, že Maroko sa rozhodlo potrestať Španielsko za to, že do krajiny sa prišiel liečiť líder Polisaria – hnutia za nezávislosť Západnej Sahary.

Toto územie považuje za svoje práve Maroko. A to, že Brahim Ghali, šéf povstalcov, ktorí si myslia, že by malo patriť im, sa po nakazení koronavírusom lieči v Španielsku, považujú za urážku.

Španielsko, ktoré kedysi Západnú Saharu ovládalo ako svoju kolóniu, zasa hovorí o humanitárnom geste. Ghalimu zároveň do nemocnice poslali predvolanie na výsluch pre podozrenia z vojnových zločinov.

Dotklo sa to aj EÚ: Marocký minister spravodlivosti dokonca priamo odkázal Madridu, že takto to môže vyzerať, ak jeho krajinu podcení.

Situáciu však zjavne podcenilo aj Maroko. Do sporu sa na strane Španielska vložila aj EÚ, ktorá africkej krajine pripomenula, že ide o vonkajšiu hranicu Únie, ktorá s Marokom dlhodobo spolupracuje a výmenou za tlmenie migrácie posiela do krajiny finančnú pomoc.

Od roku 2007 Maroko od EÚ dostalo 13 miliárd.

Ako napísal španielsky denník El País, tlak síce zafungoval, ale stovky neplnoletých migrantov ostali v neistote. Za hranice Španielska sa ich dostalo približne tisíc a polícia ich nemôže deportovať.

Niektorí sa zrejme spoja so svojou rodinou a vrátia sa domov, no iných chce vláda rozdeľovať medzi španielske regióny. To ešte spôsobí pnutie na domácej politickej scéne.

Kríza z tohto týždňa je cennou lekciou aj pre EÚ. Téma migrácie je stále živá a Únia chce zabrániť tomu, aby na nej populisti získavali politické body. No tak ako sa to ukázalo v minulosti pri Turecku, migračné dohody s nie úplne demokratickými štátmi sa môžu vypomstiť.


Severná Amerika: Biden má dilemu

Joe Biden musí po štyroch mesiacoch vo funkcii riešiť medzinárodnú krízu, ktorá má aj vnútropolitické dôsledky.

Ide o izraelsko-palestínsky konflikt, v ktorom USA podporujú právo Izraela na obranu, no v Demokratickej strane si myslia, že Biden by nemusel byť tak jednoznačne na strane Benjamina Netanjahua.

O čo ide: Boje medzi Hamasom a Izraelom, ktoré sa začali minuli týždeň, eskalovali do takej miery, že do riešenia krízy sa už zapojili aj Spojené štáty. Do regiónu poslali svojho zástupcu a Biden telefonoval s predstaviteľmi Izraela aj Palestíny.

S Hamasom, ktorý ostreľuje ciele v Izraeli, nerokoval a ani nebude. USA totiž Hamas, rovnako ako EÚ, považujú za teroristickú organizáciu.

Výsledkom je jasný postoj – kríza sa musí skončiť, civilistov treba chrániť a Izrael má právo reagovať na to, že Hamas jeho územie ostreľuje raketami.

Biden Izrael vždy podporoval a verejne to urobil aj teraz. Reportéri denníka New York Times však zistili, že v súkromí bol Biden k izraelskému premiérovi tvrdší.

Čo mu povedal: Biden svoj postoj nemení, ale Netanjahuovi dal najavo, že všetci musia pracovať na tom, aby sa situácia upokojila. Spojené štáty chceli vidieť jednoznačnú deeskaláciu a vo štvrtok napokon prišla informácia, že Hamas a Izrael sa dohodli na prímerí.

Netanjahu pritom ešte deň predtým vyhlásil, že je odhodlaný pokračovať vo vojenskej operácii. Po tom, čo sa mu nedávno nepodarilo zostaviť vládu, hrá izraelský premiér aj o svoju politickú budúcnosť.

Domáca politika však pri izraelsko-palestínskom konflikte trápi aj Bidena. V Demokratickej strane sa totiž čoraz hlasnejšie ozývajú politici a političky, ktorí si myslia, že americká podpora Izraela by nemala byť nekonečná.

Musí si dať pozor: Ide o progresívne krídlo v strane, ktoré žiada väčšiu podporu aj pre Palestínčanov. Ich problémy spája aj s bojom proti rasovej nerovnosti v Amerike. Americká vláda by podľa nich mala robiť viac na ochranu životov a ľudských práv Palestínčanov.

Dokazujú to aj emotívne prejavy v kongrese. Rashida Tlaibová, ktorá má palestínsky pôvod, dokonca v súvislosti s izraelskou vládou hovorila o apartheide.

Zástancom Izraela v strane v rámci internej debaty nepomáha ani to, že Netanjahu roky razí nacionalistickú politiku a veľmi dobre si rozumel s Trumpom.

Pre Bidena zo rozhodne nie je príjemná situácia. Ešte sa neskončila pandémia, no na vrchol jeho agendy sa dostala iná kríza. Zrazu musí v domácej aj zahraničnej politike myslieť aj na izraelsko-palestínsky konflikt, hoci to nemalo patriť medzi jeho priority.

Vo viacerých mestách USA sa konali demonštrácie na podporu Palestíny. Foto – TASR/AP

Latinská Amerika: V Čile možno prídu veľké zmeny

Čile zrejme čakajú veľké zmeny. V krajine si volili zástupcov, ktorí pripravia novú ústavu, pričom najväčšiu dôveru dostali nezávislí kandidáti a opozičná ľavica.

O čo ide: Na jeseň roku 2019 Čile zachvátili obrovské protesty. Ľudia v uliciach boli nespokojní najmä s obrovskou nerovnosťou, dôchodkovým systémom a štátom, ktorý sa dostatočne nestará o svojich občanov.

Jedným z výsledkom demonštrácií bola dohoda, že Čile sa posunie od ústavy, ktorá pochádza ešte z éry diktátora Pinocheta.

Čiľania si zmenu ústavy odhlasovali v referende a rozhodli, že vo voľbách si budú priamo vyberať ľudí, ktorí pripravia nový základný zákon. Je ich 155, z toho 17 mandátov dostali zástupcovia domorodých kmeňov. Zvyšné kreslá sú rovnomerne rozdelené medzi mužov a ženy.

Ako to dopadlo: Voľby boli minulý víkend a pre prezidenta Sebastiána Piñeru a jeho stranu nedopadli najlepšie.

Síce dostala najviac hlasov, no v prepočte na kreslá má iba štvrtinu mandátov. To znamená, že v ústavodarnom zhromaždení nebude mať šancu blokovať návrhy, s ktorými vláda nebude spokojná.

To dáva priestor na veľké zmeny v ústave. Členovia zhromaždenia na to budú mať deväť mesiacov. Ak to nestihnú, ich mandát sa môže predĺžiť o tri mesiace.

Ľavicové strany chcú väčšiu kontrolu štátu nad nerastnými zdrojmi, viac štátu v školstve, zdravotníctve a štedrejší sociálny systém.

Čo bude ďalej: Veľkú podporu mali nové strany a postavy, ktoré sa stali známymi práve počas protestov.

Prezident Piñera síce vraví, že nová ústava je veľká šanca pre Čile, no zároveň varuje pred extrémnymi zmenami, ktoré by mohlo priniesť nové zhromaždenie.

Čile dlhodobo v regióne patrí medzi najstabilnejšie a hospodársky najvýkonnejšie štáty – hoci za cenu spomínanej nerovnosti. Vývoj v krajine budú preto veľmi pozorne sledovať aj v okolitých štátoch. Veľké zmeny by totiž mohli motivovať aj ľudí v susedstve Čile.

Meno týždňa: Gergely Karácsony

Foto – TASR/AP

Starosta Budapešti chce byť spoločným kandidátom opozície v maďarských voľbách. Opozičné strany sa spájajú, aby porazili Viktora Orbána, a podľa prieskumov sa im to môže podariť.

Karácsony patrí medzi najvýraznejšie postavy opozície, keďže ako starosta hlavného mesta sa viackrát postavil proti Orbánovi. Zástupcu Fideszu už v minulosti porazil, práve vo voľbách v Budapešti.

Zatiaľ však nemá nič isté, strany plánujú lídra kandidátky vyberať v primárkach.

Foto týždňa

Rekordných 55 miliónov ľudí je vnútorne vysídlených. Ľudí, ktorí museli utiecť zo svojich domov, no ostali v tej istej krajine, je tak výrazne viac ako tých, čo odišli do zahraničia.

Najčastejším dôvodom vnútorného vysídlenia sú prírodné katastrofy a konflikty. To je aj prípad regiónu Tigraj v Etiópii (na fotografii).

Foto – TASR/AP

O čom sme písali:

Slovensko patrí v nadmerných úmrtiach k najhorším v Európe, najviac sa zomiera v Južnej Amerike

Predseda Mao, tvoja bojovníčka mieri za tebou. Príbeh najnenávidenejšej ženy Číny

V Poľsku zomrelo stotisíc ľudí navyše, vláda napriek tomu ohrozená nie je

Británii sa vyplatilo rýchle očkovanie prvou dávkou, pre indický variant však upravuje stratégiu

Vojna s Hamasom zase vytiahla Bibiho z krízy, podľa kritikov sa však Izrael svojou politikou oslabil

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Joe Biden

Koronavírus

    Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter

    Svet

    Teraz najčítanejšie