O Orbánovom súperovi rozhodnú voliči v primárkach, favoritom je primátor Budapešti a prekvapivo predseda Jobbiku

Budúcoročné parlamentné voľby v Maďarsku budú iné, oproti všetkým doterajším od roku 2010. Oproti dominantnému vládnemu Fideszu totiž nebude stáť celý rad menších strán, ktoré nedokážu spolupracovať, ale jednotná opozícia so spoločnými kandidátmi.

Šesť opozičných strán sa dohodlo na koordinovanom postupe. Jeho súčasťou budú aj primárky, v ktorých si voliči vyberú spoločných kandidátov.

Kľúčovú úlohu bude zohrávať spoločný kandidát na premiéra, ktorý vzíde z dvoch kôl primárok na jeseň spomedzi piatich mien. Najväčšiu šancu uspieť majú traja: primátor Budapešti Gergely Karácsony; Klára Dobrev, europoslankyňa a manželka expremiéra Ferenca Gyurcsánya, a predseda Jobbiku Péter Jakab.

Jeden proti jednému

Opozičné primárky môžu mať pre opozíciu mnoho výhod, hovorí profesor Stredoeurópskej univerzity (CEU) a redaktor volebného blogu Vox Populi Gábor Tóka.

„Môžu znižovať počet kandidátov, ktorí by zobrali hlasy víťazovi primárok v riadnych voľbách (keďže sú nútení kandidovať v primárkach alebo akceptovať, že sa stávajú súpermi opozičných kandidátov). Môžu pomôcť kandidátom, aby sa stali známymi rýchlejšie ako kandidáti v riadnych voľbách. Môžu pomôcť pri budovaní organizácií a pri logistickej príprave kampane riadnych volieb. V maďarskom kontexte je mimoriadne dôležité, že môžu získať väčšiu mediálnu pozornosť pre vlastné odkazy strán.“

Voliči Fideszu boli doteraz vždy aktívnejší a optimistickejší ako voliči opozície, hovorí matematik a sociológ Tibor Závecz, riaditeľ agentúry Závecz Research. Primárky to môžu zmeniť a zmobilizovať voličov. Kandidátom tiež dodať legitimitu, elán a sebavedomie. „Voliči opozície túžia aj po spoločnom zážitku, ktorý už dávno nemali,“ povedal Denníku N Závecz. Viera opozičných voličov vo víťazstvo bola doteraz nízka, ale podľa Závecza sa to postupne mení a teraz už 90 percent z nich očakáva víťazstvo.

Volebný systém v Maďarsku je zmiešaný, čo znamená, že zo 199 poslancov parlamentu sa volí 106 poslancov v jednotlivých volebných obvodoch a zvyšných 93 z celoštátnych kandidátok strán. Každý volič má dva hlasy: jeden môže odovzdať na kandidáta v obvode podľa svojho bydliska a druhý na celoštátnu kandidátku.

Môže takto podporiť aj dva odlišné subjekty.

Ako to bude prebiehať?

Vládny Fidesz počas druhej vlny pandémie zmenil volebný zákon tak, že tým v podstate donútil opozíciu k väčšej spolupráci. Pôvodný zákon hovoril, že tie strany, ktoré chcú mať celoštátnu kandidátku, musia postaviť aspoň 27 individuálnych kandidátov v jednotlivých volebných obvodoch. Fidesz to najprv zvýšil na 50, ale napokon schválili, že treba postaviť až 71 individuálnych kandidátov. Výsledkom je, že spojená opozícia bude mať 106 spoločných kandidátov vo volebných obvodoch, jednu spoločnú celoštátnu kandidátku a spoločného kandidáta na premiéra.

Tieto pravidlá už vláda nemôže zmeniť, pretože ústava nedovoľuje zmenu volebného zákona v roku pred voľbami.

Šesť opozičných strán už zverejnilo plán výberu spoločných kandidátov. Primárky sa budú konať lokálne vo všetkých 106 volebných obvodoch a celoštátne na pozíciu kandidáta na premiéra. Súčasťou opozičnej aliancie sú ľavicové (bývalá vládna strana MSZP a strana expremiéra Ferenca Gyurcsánya DK), ľavicovo-zelené (Párbeszéd, LMP), liberálne (Momentum) a pravicové (Jobbik) strany.

Prvé kolo primárok sa koná od 18. do 26. septembra, keď sa vyberajú kandidáti na poslancov. Vtedy sa koná aj prvé kolo primárok na kandidáta na premiéra. Traja najsilnejší kandidáti na premiéra postupujú do druhého kola, ktoré sa koná od 4. do 10. októbra. Primárok sa môžu zúčastniť okrem všetkých občanov s volebným právom aj tí 17-roční, ktorí do termínu volieb v apríli 2022 dovŕšia 18 rokov. Primárky prebehnú aj online.

V krajinách, ktoré majú podobný systém primárok, je štát buď neutrálny (Taliansko, Francúzsko), alebo pomáha pri ich organizácii (USA), no v Maďarsku to bude naopak, tvrdí volebný expert Gábor Tóka. „To, že primárky treba plánovať voči štátu, ktorý sa ich bude snažiť diskreditovať, rušiť a podrážať, vytvára silnú snahu o udržanie harmónie súperiacich strán,“ povedal Tóka Denníku N.

Kto bude Orbánovým vyzývateľom?

Meno lídra opozície a Orbánovho vyzývateľa by sme mali spoznať v októbri. Jednotliví kandidáti už rozbehli kampaň pred primárkami. Svoju účasť oznámili všetci relevantní lídri opozície a prieskumy naznačujú aj pravdepodobné poradie favoritov.

Ako posledný oznámil minulý víkend svoju kandidatúru primátor Budapešti Gergely Karácsony, ktorý bude kandidátom menších ľavicových strán MSZP a Párbeszéd. Jeho hlavnými súpermi budú europoslankyňa Klára Dobrev z ľavicovej strany DK a predseda Jobbiku Péter Jakab.

Táto zostava najsilnejších sa už asi meniť nebude, potvrdil Denníku N sociológ Tibor Závecz.

Ako prví oznámili kandidatúru politici, ktorých radia prieskumy na posledné miesta. Péter Márky-Zay je jediným nestraníckym a občianskym kandidátom, za ktorým stojí jeho hnutie Maďarsko všetkých. Márky-Zay je primátorom juhomaďarského mesta Hódmezővásárhely od roku 2018, keď na veľké prekvapenie porazil kandidáta Fideszu ako spoločný kandidát opozície.

Keďže za ním nestojí strana, má minimálnu šancu na úspech v primárkach, ale nevylúčil, že by sa vzdal v prospech iného kandidáta.

Menšiu šancu má aj mladý predseda liberálneho hnutia Momentum András Fekete-Győr. Jeho mimoparlamentné hnutie sa stalo v posledných rokoch stabilnou súčasťou maďarskej politickej scény, ich dosah na voličov je však obmedzený. Momentum sa profiluje ako proeurópska strana mladých mestských liberálov a v kampani sa zameriavajú hlavne na boj proti korupcii.

Kontroverzné reakcie vyvolal volebný program strany, v ktorom sľubujú okamžitý zákrok proti oligarchom Fideszu po volebnom víťazstve. Fekete-Győr dokonca vyhlásil, že do troch dní po voľbách môžu hlavní aktéri režimu skončiť vo väzbe. Svojmu programu dali názov „Felcsútsky proces“ – Felcsút je rodnou obcou Viktora Orbána a jeho hlavného oligarchu, bývalého starostu Lőrinca Mészárosa, ktorý začínal ako plynový inštalatér a dnes je už najbohatším Maďarom.

Obyčajný človek z Jobbiku

Veľkým prekvapením posledných mesiacov je predseda Jobbiku Péter Jakab, ktorý vo viacerých prieskumoch vedie súťaž kandidátov na premiéra. Jakab pritom v Jobbiku pôsobil aj v čase, keď ich politika bola jasne extrémistická. Hovorcom strany sa stal v roku 2016, keď sa Jobbik profiloval už ako stredopravá konzervatívna strana a dištancoval sa od svojej extrémistickej minulosti. Mladého politika zvolili za predsedu strany začiatkom roka 2020.

Jakab si buduje imidž „obyčajného človeka“ a rád o sebe zverejňuje fotky na sociálnych sieťach napríklad o tom, ako obeduje parízer salámu s paprikovým krémom Piros Arany.

„Jeho výhodou je, že sedí v parlamente a svoju pozíciu rád využíva na priame konfrontácie s premiérom. Má podobné rétorické schopnosti ako Orbán a na tom si zakladá aj popularitu. Jeho nevýhodou je, že vlečie so sebou radikálne dedičstvo Jobbiku a jeho štýl a charakter nie je populárny vo väčších mestách,“ vysvetľuje analytik Zoltán Novák z think tanku Méltányosság.

Jakab je židovského pôvodu a jeho pradeda zabili v Osvienčime, ale v minulosti neprotestoval proti antisemitizmu v Jobbiku a sám mal aj protirómske vyhlásenia. Dnes už extrémizmus odmieta a rád vystupuje aj v liberálnych médiách.

„Činnosť Pétera Jakaba posilnila aj Jobbik, ktorý ešte stále rastie,“ vraví Tibor Závecz.

Jediná žena v súťaži

Jedinou ženou v boji o kandidatúru na premiéra je Klára Dobrev, ľavicová europoslankyňa za stranu DK a manželka expremiéra Ferenca Gyurcsánya. Dobrev vstúpila do politiky v eurovoľbách v roku 2019, no ako Gyurcsányova manželka bola aktívna v straníckom živote aj predtým. Gyurcsány má stabilnú voličskú základňu, zároveň však vedie zoznam najviac odmietaných maďarských politikov.

„Jej výhodou je, že má veľké skúsenosti z verejnej správy a je jedinou ženou v súťaži. Výhodou aj nevýhodou je to, že je manželkou Ferenca Gyurcsánya. Má za sebou veľa kampaní a pravdepodobne má skúsenosti aj s prípravou stratégií. Má však nad sebou asi ten istý sklenený plafón ako jej manžel,“ vraví analytik Zoltán Novák.

Do boja ide aj primátor hlavného mesta

Ako posledný ohlásil svoju kandidatúru minulý víkend primátor Budapešti Gergely Karácsony. Doteraz bol už favoritom prieskumov, aj keď pre jeho váhanie ho v poslednom období predbehol predseda Jobbiku.

„Jeho výhodou je, že je aktívnym primátorom, ktorého si obyvatelia Budapešti zvolili priamo. Nevýhodou to, že je typ škandinávskeho politika, čo sa nemusí páčiť voličom na vidieku, a otvorené a ostré konflikty mu príliš nesvedčia,“ vraví analytik Zoltán Novák.

Primátorom Budapešti je od roku 2019, keď nečakane porazil kandidáta Fideszu. Karácsony je pôvodne politológ, od roku 2014 pôsobil ako starosta XIV. obvodu v Budapešti, po roku 2010 bol poslancom malých ľavicovo-zelených strán.

Spolu s oznámením svojej kandidatúry založil Karácsony aj nové hnutie s názvom 99 Mozgalom, ktorý má reprezentovať záujmy 99 percent obyvateľstva voči jednému percentu bohatých. Medzi spoluzakladateľmi hnutia sú známe osobnosti maďarského verejného života, napríklad herec a režisér Róbert Alföldi, spisovateľ Miklós Haraszti, svetoznámy filmový režisér Béla Tarr, ale aj niektorí bývalí členovia vlád Fideszu.

Fidesz ešte pred oznámením jeho kandidatúry spustil mohutnú diskreditačnú kampaň proti Karácsonymu, v ktorej sa momentálne zameriavajú hlavne na jeho jazykové znalosti. Karácsony priznal, že na svojej angličtine musí popracovať – má ju asi slabšiu ako Orbán.

Orbán môže nasadiť trollov

Maďarské opozičné strany organizovali primárky aj pred komunálnymi voľbami v roku 2019 v Budapešti, ktoré nakoniec aj vyhrali. Niektorí analytici pritom upozorňujú, že teraz to môže byť aj inak. Matematik László Mérő si myslí, že Fidesz môže zmanipulovať primárky mobilizáciou vlastných voličov. „Stotisíc uvedomelých voličov Fideszu v opozičných primárkach môže stačiť na to, aby zmenili vôľu hoci aj dvoch miliónov skutočných opozičných voličov,“ tvrdí matematik.

Sociológ Tibor Závecz hovorí, že z údajov prieskumov zatiaľ nevyplýva, že by voliči Fideszu sa chceli masovo zúčastňovať opozičných primárok.

„Problematické môže byť skôr to, či kandidáti primárok dokážu naraz súperiť a spolupracovať,“ vraví Závecz. Kritické to môže byť podľa neho hlavne u kandidátov na poslancov.

Volebný analytik Gábor Tóka tvrdí, že úspech primárok závisí od toho, do akej miery mobilizujú voličov opozície. „Zatiaľ vidieť toľko, že to môže byť na úrovni primárok pred voľbami primátora Budapešti v roku 2019. Vtedy sa na nich zúčastnilo 16 percent neskorších voličov opozičného kandidáta na primátora, čo je o niečo lepší výsledok, aké boli zaznamenané vo francúzskych alebo v talianskych primárkach posledných rokov, a od priemerných amerických primárok zaostáva iba preto, lebo v Maďarsku organizuje primárky iba jedna časť politickej scény.“