Dekameron 2020: Covid ostrovid
Po pár týždňoch v akomsi denníku začal vychádzať príbeh, kde – pre Žofiu takmer neznámi spisovatelia – si vymýšľali, čo všetko sa vtedy v tých potravinách mohlo prihodiť. Nedočítala to, keďže stratila prehľad, kto je kto a prečo je prečo. Ani len vlastná postava ju nezaujala. Dnešné pokračovanie Dekameronu 2020 napísala Daniela Kapitáňová.
Vstupná hala rozhlasu pôsobila ako filmové kulisy z čias normalizácie, spoza ktorých by každú chvíľu mohli vybehnúť rozjarení pionieri.
Žofia prišla ako vždy na každé stretnutie o hodne skôr, a aby za niečo schovala trápne čakanie, dala si z automatu kávu, ktorá páchla dezinfekciou, a posadila sa na sedačku za stĺpom.
Celé je to neskutočné, pokrútila hlavou, celé je to nepravdepodobné, nevídané, neslýchané, ibaže sa to naozaj deje. Naozaj čakám na redaktorku, s ktorou budem hovoriť o humoristickej relácii Covid ostrovid, ja Žofia Žodlíková, taxikárka s panickou poruchou, depresiami a úzkostnými stavmi, donedávna neschopná duchaplne ani len prikývnuť, nieto povedať vetu.
Tá zmena sa začala pred rokom, v prvých týždňoch pandémie, keď ju spolu s niekoľkými kupujúcimi omylom zavreli po záverečnej v potravinách supermarketu. Netrvalo dlho a dostali ich odtiaľ, u jedného pripitého pána našli nezaplateného čokoládového zajačika, čo bol asi najdobrodružnejší moment celej udalosti.
Po pár týždňoch v akomsi denníku začal vychádzať príbeh, kde – pre Žofiu takmer neznámi spisovatelia – si vymýšľali, čo všetko sa vtedy v tých potravinách mohlo prihodiť. Nedočítala to, keďže stratila prehľad, kto je kto a prečo je prečo. Ani len vlastná postava ju nezaujala.
Krátko nato jej zavolali z jedného súkromného rádia, chceli vedieť, ako to bolo naozaj a čo ona na to novinové spracovanie.
