Týždeň v práve Rada Procházku: Lex Pčolinský

Čerstvé udalosti z oblasti práva komentuje ústavný právnik a bývalý poslanec NR SR Radoslav Procházka

„Diskusia“ o nových podmienkach kolúznej väzby sa na oboch stranách barikády tak zvrhla, že pud sebazáchovy velí strčiť hlavu medzi kolená a potichu počkať. No a práve tento pud ešte stále nemáme. A keďže nemáme ani väzobne stíhaných klientov či kamarátov, a teda žiadny konflikt záujmov, nemáme ani morálne opodstatnenú zámienku uprednostniť vlastné pohodlie.

So stranou, ktorá blúzni o politických väzňoch, nemá veľký zmysel sa vybavovať, takže to nakoniec bude skôr odkaz vlastnej bubline. Aj v nej to totiž naberá rozmery propagandistickej manipulácie.

Pozri, kto to hovorí

Tí, ktorí čítate toto, ste pravdepodobne čítali aj články o kolúznej väzbe. Tak sa teraz na sekundu zastavte a skúste si spomenúť, čo ste sa z nich dozvedeli o rozdieloch medzi návrhom krstného otca rodiny a návrhom najlepšej ministerky. Hmm…

Vo veľkorysej nálade by sa to dalo vysvetliť tým, že na nižších poschodiach moci už po chodbách poletuje toľko verzií, že sa v nich ani divá sviňa nevyzná. (Pôvodný návrh mal šesť novelizačných bodov, ten, ktorý má čochvíľa doraziť na vládu, ich má 21.)  Ale v režime úprimnosti sa azda zhodneme, že už zase raz záleží len na osobe predkladateľa, obsah je nepodstatný.

Všade, kam človek dohliadne, je to proste tak, že Kollárov návrh je zlý, „lebo Pčolinský“, a Kolíkovej návrh je dobrý, lebo je jej. Môže byť, môžeme debatovať aj takto, v súradniciach prvej signálnej sústavy. Lokaji mafie proti Sorosovým lokajom, buď si s nami, alebo niekomu slúžiš, tak už si to tunajšia tradícia verejného diskurzu pýta.

Z hľadiska vplyvu na prax orgánov činných v trestnom konaní sú naozaj podstatné dva rozdiely. Kolíková na rozdiel od Sme rodina (a domácej judikatúry) trvá na tom, že kolúznu väzbu nemožno nahradiť napríklad dohľadom, a zároveň vylučuje uplatnenie časového limitu vo vybraných prípadoch, napríklad ak sa obvinený už dopustil kolúzneho konania alebo je stíhaný ako člen organizovanej skupiny, čo je spolčenie aspoň troch osôb za účelom koordinácie a plánovania trestnej činnosti.

Prvý aspekt (vylúčenie možnosti nahradiť kolúznu väzbu) sa v Kolíkovej návrhu rieši štylisticky. Namiesto znenia, že nahradiť možno len preventívnu a útekovú väzbu, sa navrhuje znenie, že nahradiť možno iba väzbu, ktorá nie je kolúzna. To nie je žiadna zmena oproti súčasnému stavu. Špeciálny prokurátor Lipšic o tejto otázke vedie so súdmi polemiku a bude ju viesť aj v prípade, ak sa dané pravidlo „zmení“ podľa Kolíkovej návrhu, pretože zmena nebude mať obsahovú, ale skutočne len štylistickú podobu.

Na takúto polemiku by však nemal priestor, ak by prešiel Kollárov návrh, ktorý (rovnako ako aktuálna judikatúra) predpokladá možnosť nahradiť všetky typy väzby, aj kolúznu. Takto ju napokon Najvyšší súd nedávno nahradil Monike Jankovskej.

Trestný poriadok: Pozor, krehké, nechytať!

Potenciálny následok vylúčenia časového limitu kolúznej väzby v stíhaniach vedených proti organizovanej skupine sa odhaduje zložito. Trestný advokát by vám k tomu povedal, že najpravdepodobnejším efektom bude posilnenie tendencie k nadkvalifikácii skutku, t. j. že tam, kde prokurátor bude chcieť mať dlhšiu väzbu, nájde spôsob, ako obvineného stíhať v rámci organizovanej skupiny.

Čím sa dostávame k podstate témy. Trestný poriadok – na rozdiel od zákona o výkone väzby – v skutočnosti zmenu nijako zvlášť nepotrebuje. Už dnes platí pravidlo, že väzbu je možné uložiť len na nevyhnutný čas, čo je čas, po ktorý trvá dôvodná obava zo zmarenia účelu trestného konania.

Dôvodnou je takáto obava v prípade, že sa opiera o konkrétne skutočnosti. Ak je s väzbou nejaký problém, tak ten, že toto pravidlo nevykladajú softvérové algoritmy, ale ľudia a občas ho vykladajú spôsobom, za ktorý im Ústavný súd musí naložiť tak zahanbujúco, ako to minulý týždeň spravil Šorlov senát v kauze Martina Ribára.

Kollárov návrh „rieši“ daný aspekt paušálnym harmonogramom, Kolíkovej návrh tento paušál podrobuje podmienkam, ktoré ho v praxi možno zbavia významu. A pritom by naozaj stačilo dôsledne dbať o to, čo všetci, ktorých sa to týka, dôverne poznajú:

1. urýchlené rozhodovanie,
2. materiálna opodstatnenosť trestného stíhania v takej kvalifikácii, akej nasvedčuje vykonané dokazovanie,
3. identifikácia konkrétnych skutočností, zakladajúcich dôvodnú hrozbu,
4. skúmanie trvania dôvodov väzby počas celého jej výkonu.

Nie je to, samozrejme, jednoduché a už vôbec to nie je také zrozumiteľné, ako hecovačka našich proti vašim a zaklínadlo „mafia“ v každej druhej vete. Ale to už tak s procesnými kódexmi býva.

Boris Kollár ako Larry Flynt

A tak ako Trestný poriadok v skutočnosti rozbabrávať netreba, zákon o výkone väzby – a jeho aplikácia v praxi – je na úpravu zrelý už veľmi dlho. Trest odňatia slobody sa u nás vykonáva od najľahšieho prvého po najťažší tretí stupeň stráženia, kedysi sa tomu hovorilo nápravno-výchovná skupina. No a väzba je štvorka.

Zo všetkých možných hľadísk predstavuje výkon väzby ťažší zásah do fyzickej a psychickej integrity ako výkon trestu odsúdeným vrahom. Nejdeme to rozoberať, je to notorieta, kto chce, môže sa začítať do ostatnej správy štrasburského výboru z roku 2019.

Jeden argument tu uvedieme proti zmene podmienok, jeden za.

Proti hovorí fakt, že o nesúlade prevádzky domácich väzobných ústavov so štandardmi Rady Európy sa tu vie dlhé roky, ale potreba ich riešiť sa objavila až v čase, keď si ich niektorí prominenti zažili na vlastnej koži. Pravidlo, že keď sa zákonodarca vydá riešiť osobné problémy konkrétnych ľudí, vždy pri tom narobí viac škody, ako osohu, platí na Slovensku bez rozpoznateľnej výnimky.

Za hovorí fakt, že argument proti je síce pochopiteľný, ale absurdný. Vo svojej podstate znamená, že nakoľko sa nejaký problém obnažil vo vzťahu k nehodným ľuďom, budeme trvať na tom, že dobre im tak. Nemáme teraz čas to dohľadávať, ale tuším pri kauze Ľud proti Larrymu Flyntovi ktosi povedal, že niekedy je práve nehodný človek nástrojom dôležitej zmeny. Pýta si to schopnosť odhliadnuť od osôb a obsadenia a pozrieť sa na vec ako-tak nestranne, čo je schopnosť, ktorej sa po dlhých rokoch zajatia štátu organizovanými skupinami ťažko domáhať, ide to proti pocitu, že aspoň svetské mlyny začali konečne mlieť.

Že je kyvadlo vychýlené do opačného pólu, než v akom bolo ostatnej pol druha dekády, je teda logické a v istom zmysle nevyhnutné. Zdravá spoločnosť sa však binárnym polohám snaží predchádzať.

Rekriminácia týždňa

Zostáva posledná opovážlivosť. Pred niekoľkými týždňami sme sa tu „stavili“, že o Superlige bude nakoniec rozhodovať luxemburský súd. A ľaľa, už to má na stole. Takže si dnes trúfame na tento nekvalifikovaný odhad: čokoľvek sa v parlamente prijme, so skončením Jankovskej väzby sa to minie minimálne v rádoch týždňov, ak nie mesiacov.