Premiér hovorí, že Pčolinského neriešili, a v tajnej schôdzke u siskárov nevidí problém

Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) nemá problém zopakovať tajnú schôdzku najmocnejších v štáte, aká prebehla v pondelok v špeciálnej miestnosti v Slovenskej informačnej službe (SIS). O čom tam hovoril za jedným stolom s prezidentkou, so šéfom parlamentu a so špičkami polície a prokuratúry, nevysvetlil.

Vo vyhlásení iba prezradil, že nepreberali prípady, v ktorých figurujú ľudia prepojení s Robertom Ficom, ani kauzu bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského.

Opozičný Smer tomu neverí, chce pre tajnú schôdzku zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu, aby na nej Heger povedal poslancom v utajenom režime, o čom presne sa v pondelok rozprávali.

Na tajnej schôdzke v budove SIS, ktorú inicioval Heger, boli okrem najvyšších ústavných činiteľov aj predstavitelia orgánov činných v trestnom konaní – generálny prokurátor Maroš Žilinka, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic a policajný prezident Peter Kovařík.

Stretnutie sa odohralo v čase, keď predseda Sme rodina Kollár tlačí v koalícii na takú úpravu kolúznej väzby, vďaka ktorej by sa mohol dostať na slobodu nominant jeho strany Pčolinský. Ten na čele SIS skončil, keď ho v marci obvinili z prijatia úplatku od podnikateľa Zoroslava Kollára.

Boris Kollár sa od vypuknutia kauzy snaží presviedčať, že Pčolinský je nevinný, že ide o spravodajskú hru a že vyšetrovanie je len pomsta, lebo údajne odhalil komplot v NAKA.

Dnes chcela inšpekcia ministerstva vnútra zadržať svojho bývalého riaditeľa Branislava Zuriana, ktorý len pred pár dňami odišiel z funkcie, doma ho však nenašla, je v zahraničí.

Premiér Heger odmieta, že by na tajnej schôdzke preberal prípad Pčolinského. „V tejto súvislosti je potrebné odmietnuť špekulácie, že rokovanie sa týkalo bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského alebo živých prípadov, ktoré vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní,” uviedol predseda vlády vo vyhlásení.

Schôdzka dokopy desiatich najmocnejších ľudí v štáte bola na slovenské pomery neobvyklá. Dopredu o nej nik neinformoval a udiala sa v miestnosti jednej budov SIS v Bratislave, ktorá je zabezpečená proti odpočúvaniu. SIS ovláda Kollárova Sme rodina, po Pčolinskom dosadila do jej vedenia Michala Aláča.

• premiér Eduard Heger (OĽaNO) ako iniciátor stretnutia,
• prezidentka Zuzana Čaputová,
• predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina),
• ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí),
• minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO),
• nový riaditeľ SIS Michal Aláč (nominant Sme rodina),
• generálny prokurátor Maroš Žilinka,
• špeciálny prokurátor Daniel Lipšic,
• policajný prezident Peter Kovařík,
• šéf inšpekcie ministerstva vnútra Adrián Szabó.

Heger tvrdí, že stretnutie inicioval, aby sa oboznámili „s podrobnosťami o určitých spravodajských informáciách, ktoré SIS už predtým poskytla zúčastneným osobám“. Nič bližšie k tomu v stanovisku neuvádza.

O konkrétnostiach mlčia aj ostatní aktéri schôdzky. Viacerí reagovali, že nemôžu nič prezradiť, lebo sa konala pod stupňom utajenia „dôverné“.

„Nebolo to žiadne utajené stretnutie,“ tvrdil dnes novinárom šéf parlamentu Kollár. U tajnej služby sa podľa neho uskutočnilo preto, lebo je tam zabezpečená miestnosť, ktorá umožnila, aby sa mohli v takom veľkom formáte rozprávať o podozreniach, ktoré im pristáli na stole. Hovoril, že nič navyše, čo všetci účastníci zo zákona pravidelne dostávajú od tajnej služby, nerozoberali.

„Každý si to v kancelárii prečítame, ale nekomunikujeme o tom spolu. Bolo dôležité sa o tom spolu porozprávať,“ odôvodňuje potrebu schôdzky Boris Kollár.

Podľa informácií Denníka N boli dôvodom schôdzky podozrenia z manipulácie vyšetrovania niektorých verejne známych korupčných prípadov, ktoré od marca preveruje inšpekcia ministerstva vnútra. Podozrenia sa týkajú toho, či nedochádza k mareniu vyšetrovania zvnútra polície či prokuratúry.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) naznačila, že podozrenia z marenia vyšetrovania nepovažuje za príliš vážne. „Nevnímam, že by tu bolo nejaké ohrozenie, o ktorom by sme mali osobitne diskutovať. Podľa mňa je dobré, že sme sa stretli. Bližšie by mal komunikovať premiér.“

Aj minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) odpísal, že predmetom rokovania neboli žiadne z aktuálne rozpracovaných prípadov vrátane Pčolinského prípadu. „Prítomnosť všetkých zúčastnených prispela k širšiemu pohľadu na diskutované témy, čo považujem za profesionálne a prínosné,“ dodal Mikulcov tlačový odbor.

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes zopakovala: nijaké živé kauzy neriešili. „Obsah stretnutia bol v režime tajné a týkal sa širších súvislostí bezpečnostnej situácie na Slovensku,“ odpísal prezidentský úrad. O téme stretnutia bola vopred informovaná Hegerom.

„Teambuildingy“ u Bödöra

Denník N oslovil všetkých účastníkov schôdzky s otázkami, či dopredu vedeli, kto sa schôdzky zúčastní, ale aj či takéto stretnutie nenaštrbí dôveru verejnosti v nestranné a nezávislé vyšetrovanie.

Od nástupu terajšej koalície k moci sa začali vyšetrovať aj takzvané veľké ryby. Z éry Ficovho vládnutia skončilo za mrežami prakticky celé vedenie polície, štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti za Smer Monika Jankovská či vplyvní oligarchovia Jozef Brhel a Norbert Bödör.

Generálny prokurátor Žilinka neodpovedal na otázku, či zvažoval, či je prijateľné ísť na schôdzku s aktívnymi politikmi.

Koncom apríla čelil kritike pre stretnutia s Borisom Kollárom, keď vyšlo najavo, že sa dvakrát stretli, odkedy bol zadržaný Pčolinský, a verejne o tom neinformovali. Program predsedu parlamentu sa pritom bežne vopred zverejňuje. Obaja popreli, že by hovorili o vyšetrovaní bývalého riaditeľa SIS, tvrdili, že debatovali o zmenách kolúznej väzby.

Špeciálny prokurátor Lipšic reagoval, že pozvanie prijal, lebo stretnutie bolo zvolané kanceláriou predsedu vlády a malo ísť o schôdzku troch najvyšších ústavných činiteľov s predstaviteľmi bezpečnostných zložiek o „vopred nešpecifikovaných zisteniach SIS spôsobilých ohroziť integritu trestného stíhania“.

„Stretnutie ako ‚tajné‘ či ‚supertajné‘ označili médiá, ja som ho tak nikdy nevnímal. Keďže na stretnutí boli aj traja najvyšší ústavní činitelia, bolo tam prítomných niekoľko desiatok príslušníkov úradu na ochranu ústavných činiteľov a uskutočnilo sa v bežnom pracovnom čase o 13. hodine,“ tvrdí v stanovisku Lipšic. O stretnutí vraj dopredu informoval kolegov z vedenia Úradu špeciálnej prokuratúry a aj o tom, čo sa na ňom dozvedel.

Ani Lipšic neobjasnil konkrétnu tému stretnutia, aj on len podotkol, že nešlo o žiadnu „živú“ vec, ktorá je v trestnom stíhaní. „Môžem uviesť, že na danom stretnutí som vyjadril môj jednoznačný názor, že prebiehajúce trestné stíhania sú vedené v súlade so zákonom a nie sú zdokumentované žiadne aktivity zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ktoré by ohrozovali integritu vedených trestných stíhaní.“

Lipšic po svojom zvolení do funkcie v parlamente vo februári hovoril, že chce prerušiť súkromné styky s politikmi. „Ak niekto bude mať záujem sa stretnúť, môžeme sa stretnúť v kancelárii v Pezinku,“ vravel a s úsmevom pridal, že sa bude stretávať iba s ministrom práce Milanom Krajniakom (Sme rodina) na chodbe a vo výťahu, lebo bývajú v jednom vchode.

Úskalia tajností

Hnutie OĽaNO, ktoré nominovalo premiéra Hegera, vlani vyhralo voľby aj vďaka sľubom, že polícii a prokuratúre rozviažu ruky, aby mohli bez akýchkoľvek tlakov vyšetrovať aj politikov, ak vzniknú podozrenia, že sa zaplietli so zákonom.

Z vyhlásenia predsedu vlády k pondelkovej schôdzke vyplýva, že nevidí problém v tom, že sa politici stretávajú s vedúcimi predstaviteľmi orgánov, ktoré takéto vyšetrovania vedú.

„Rokovanie bolo z môjho pohľadu prospešné a nevylučujem, že sa obdobný formát takýchto pracovných stretnutí uskutoční aj v budúcnosti,“ vyhlásil Heger s tým, že sa vraj držia kréda, ktoré občanom sľúbili. „Že pred zákonom sme si všetci rovní a pre nikoho neplatia žiadne výnimky.“

Ústavný právnik Kamil Baraník z Právnickej fakulty UMB v Banskej Bystrici upozorňuje na úskalia takýchto tajných schôdzok. Stretnutie najvyššie postavených prokurátorov s politikmi v hermeticky uzavretej miestnosti podľa neho budí podozrenia.

„Bez náležitého vysvetlenia takejto schôdzky môže aj prípadný dobrý úmysel vrhať závažný tieň podozrenia na neprimerané zasahovanie politických mocí do výkonu právomocí prokuratúry. Takýto scenár v našich končinách dosť výrazne pripomína časy tajných pivničných/vinárenských rokovaní, ktoré aktuálne politické špičky tak zásadne vyčítali predošlým vládnym garnitúram,“ hodnotí právnik Baraník.

Naráža tým na stretnutia, ktoré sa za Ficovho vládnutia údajne odohrávali v pivnici Radošina u oligarchu Norberta Bödöra. Údajne sa tam stretávali prokurátor Dušan Kováčik, bývalý policajný prezident Tibor Gašpar či exšéf NAKA Peter Hraško. Všetci momentálne sedia vo väzbe. Líder OĽaNO Igor Matovič ich v minulosti kritizoval slovami, že išlo o „absolútne nevhodné teambuildingy“.

Fico vidí útok na demokraciu

Robert Fico považuje tajnú schôdzku u siskárov za dôkaz toho, že terajšia koalícia manipuluje vyšetrovanie v neprospech jeho nominantov. Opäť zopakoval, že bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, obžalovaný z prijatia úplatku 50-tisíc eur od mafie, ale aj bývalý policajný prezident Tibor Gašpar sú politickými väzňami a obeťami terajšieho režimu.

„Je to útok na demokraciu. (…) To je rozklad, ako keď necháte syr v špajze tri-štyri týždne a začne sa rozpadávať,“ komentoval schôdzku u SIS. Za jeho vládnutia sa vraj nikdy neudialo stretnutie v takomto formáte.

„Ani by mi neprišlo stretnúť sa v takejto zostave a hovoriť o živých veciach,“ vyhlásil Fico. S obdobím jeho vládnutia sa pritom spájajú podozrenia, že mal v područí políciu aj prokuratúru.

Ficovho vládnutia sa týkajú aj vážne podozrenia o spôsobe riadenia krajiny. Bývalý premiér Fico podľa výpovede Petra Tótha riadil štát s oligarchami Bödörom, Jozefom Brhelom, Jurajom Širokým a Miroslavom Výbohom z hotela Hilton v Bratislave, čo on označuje za výmysly.

Okrem Smeru aj Hlas Petra Pellegriniho vyzval Hegera, aby vysvetlil motívy neštandardného stretnutia. Vládna koalícia podľa Hlasu čelí od začiatku podozreniam, že orgány činné v trestnom konaní zneužíva na politický súboj, a takáto schôdzka ich len prehlbuje.

Riaditeľ mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko Michal Piško hovorí, že zatiaľ by bol zdržanlivý pri hodnotení legitimity a zostavy stretnutia, pretože o obsahu schôdzky nie sú známe detaily. Vyrušuje ho však, že sa stretnutie neudialo štandardne, ale utajene, čo okamžite vyvoláva pochybnosti značnej časti spoločnosti.

„Vyššia miera transparentnosti pri stretnutiach politikov a zástupcov orgánov činných v trestnom konaní sa skloňovala aj počas nedávnej voľby generálneho a špeciálneho prokurátora. Očakával by som preto, že účastníci stretnutia jeho účel verejnosti hodnoverne vysvetlia,“ podotýka Piško.