Mesiac ide na bicykli okolo Slovenska, aby navštívil všetky kultúrne centrá. Je to životný zážitok, hovorí Marek Adamov
„Moja cesta je správa o tom, že sme v takej konštantnej kríze, že krízu pandémie si takmer ani nevšimneme,“ hovorí Marek Adamov v polovici svojej CykloKulTúry po slovenských kultúrnych centrách.
Prvýkrát mu to napadlo niekedy na jeseň minulého roka. Všetko bolo zatvorené. Aj žilinská Stanica-Záriečie, kultúrne centrum, ktoré založil spolu s kamarátmi pred takmer dvadsiatimi rokmi, aj Nová synagóga, v ktorej umelec Juraj Gábor začínal za zatvorenými dverami stavať monumentálnu Sphéru.
Fond na podporu umenia vtedy vyhlásil špeciálnu výzvu, v ktorej mohli „zatvorení umelci aj kultúrni pracovníci“ požiadať o covidové štipendium. „A keďže som uvažoval, z čoho budem žiť, požiadal som tiež,“ hovorí Marek Adamov.
„Bolo treba vymyslieť projekt, tak som napísal, že obídem na bicykli všetky kultúrne centrá po Slovensku. Myslel som si, že to vezmú ako vtip,“ hovorí Adamov.
Teraz má za sebou už dve tretiny cesty. Na bicykli prešiel zatiaľ takmer 1200 kilometrov s celkovým prevýšením 18-tisíc metrov a navštívil 32 kultúrnych centier. „Toto chceš zažiť. Je to životný zážitok,“ hovorí.
Ako vyzerá kultúra po záverečnej
Rozprávame sa cez Zoom. Do zbierky telefónnych čísel a wifi hesiel si pripísal heslo k sieti v rožňavskom Kláštore, kde nocoval. „Prišiel som sem priskoro, sprchy budú hotové až v piatok, keď prídu Modrania z Lýcea,“ hovorí. „Modranov“ už pozná tiež, Lýceum bola jeho deviata zastávka.
Keďže sprchy sú v štádiu výstavby, na nádvorí Kláštora, ktorý začal oficiálne fungovať ako kultúrne centrum vlani, poslúži aj záhradná hadica. Po prechode Muráňa a Zdychavskej doliny, v ktorej sa cesta zmenila na potok, bolo nepodstatné, či tečie teplá alebo studená, hlavne, že to nebolo blato.
„Prišiel som na to, ako to opísať: Tento výlet, to je
