Dušan Deák sa pýta odborníka na Blízky východ Attilu Kovácsa na jeho názory na konflikt medzi Izraelom a Palestínčanmi. Obaja sú kolegovia, pôsobia na Katedre porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK. 

Opäť sa rozhorel najznámejší blízkovýchodný konflikt medzi Palestínčanmi a štátom Izrael. Na sociálnych sieťach sa okamžite vytvorili dva dominantné sváriace sa tábory, doslova bubliny, a okrem krutého násilia prebiehala aj vojna názorov. Je skutočne možné hovoriť len o dvoch stranách konfliktu, alebo dáva bežný život priestor vnímať konflikt aj inak?

Je to jeden zo základných problémov, keď v médiách, na sociálnych sieťach či v osobných debatách dominuje emocionálny iracionálny „aktivistický“ prístup, v ktorom je miesto len pre dve strany, „dobro“ a „zlo“. Takto však to funguje výhradne v imaginácii ľudí. Realita je taká, že sú mnohé strany. Na obidvoch stranách sú „holubice“ aj „jastraby“. Medzi tými druhými, ktorí vďaka konfliktu získavajú čoraz väčší politický kapitál, paradoxne nájdeme v jednom pomyselnom tábore radikálov palestínsky Hamas aj predstaviteľov izraelskej krajnej pravice.

Palestínska aj izraelská spoločnosť je do veľkej miery fragmentová. Pokiaľ ide o Izraelčanov, tí medzi aprílom 2019 a marcom 2021 mali už štvoro parlamentných volieb bez toho, aby boli schopní vytvoriť stabilnú vládu. Palestínčania sú rovnako rozdrobení: s neschopnou palestínskou autonómiou pod vedením Fatahu na západnom brehu a vládou Hamasu v Gaze.

Celkový obraz je však ešte zložitejší. Na „izraelskej strane“ sú tu radikálni osadníci, ultraortodoxné skupiny za, ale aj proti existencii štátu Izrael, sekularizovaní izraelskí Židia opäť za aj proti mieru s Palestínčanmi, silná armáda, bezpečnostné služby a podobne. Na „palestínskej strane“ sú tu ozbrojené milície s islamistickou, nacionalistickou alebo marxistickou ideológiou, proti sebe stojace Fatah a Hamas uviaznuté na mŕtvom bode, pôsobia tu občianske združenia rôzneho razenia, ale aj kolaboranti, bez ktorých by izraelské tajné služby nemohli fungovať v palestínskom prostredí. A na „oboch stranách“ pôsobia aj mierové hnutia ako Mier teraz či B’tselem a, samozrejme, je tu mlčiaca väčšina Izraelčanov aj Palestínčanov, ktorí chcú žiť „len“ v mieri, no namiesto toho žijú v strachu, ktorý neraz vytvárajú ich vlastní politici a vodcovia.

Často sa stretávame s argumentáciou, ktorá prisudzuje pôvod sporov pomyselnej jednej alebo druhej strane, pričom hľadanie počiatočného bodu pripomína hádku o vajci a sliepke. Aký je historický rozmer súčasného konfliktu a aké sú hlavné oporné body, ktoré formujú jeho podobu?