Denník N

Venezuele vládne šéf drogového kartelu, jej väzeniam trestanci (Zlatá horúčka: Zločinci)

Vizár
Vizár

Tretia reportáž ku knihe Zlatá horúčka je príbehom o tom, ako pouličné násilie a organizovaný zločin zachvátili Venezuelu – krajinu, ktorej politické špičky sú zároveň šéfmi medzinárodných drogových kartelov.

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Ďalšie nepublikované reportáže nájdete v knihe Zlatá horúčka, jej vydanie môžete podporiť na Startlabe, vďaka čomu ju získate medzi prvými.

Hovoriť o dnešnej Venezuele ako o vojenskej diktatúre je len polovicou pravdy. Tou druhou časťou je Venezuela ako mafiánsky štát, v ktorom všetky úrovne administratívy a celú spoločnosť ovládajú rôzne formy organizovaného zločinu.

Pokiaľ ide o kriminalitu, Venezuela nikdy nebola rajom na zemi; napokon, s rovnakým problémom zápasí celá Latinská Amerika. No potom prišli dvaja prezidenti: Hugo Chávez a Nicolás Maduro. Od ich čias problém kriminality nemá zmysel riešiť, pretože kriminalita Venezuelu doslova definuje.

Ozbrojenci, ktorí stáli za Chávezom aj Madurom

Začalo sa to v roku 2002, keď vo Venezuele vypukol vojenský puč proti Chávezovi. Aj on bol vojenským dôstojníkom a práve vďaka armáde sa stal populárnym medzi ľuďmi. Poznanie, že jeho vlastní ľudia ho zradili a postavili sa proti nemu, ním hlboko otriaslo.

Od toho momentu začal budovať paralelné silové štruktúry, ktoré mali brániť záujmy jeho vlády, avšak nie na inštitucionálnom základe, ako je to v prípade armády.

Chávez stvoril jednotky, ktoré mali byť lojálne voči nemu a bezpodmienečne vyznávať jeho ideologické východiská. Silu nemali používať len v medziach určených zákonmi, ale vždy, keď to prezident bude považovať za potrebné.

Napríklad, alebo predovšetkým, proti jeho politickým protivníkom.

Takto sa začala písať história colectivos, družstiev. Na začiatku išlo o skupiny chávistických aktivistov, ktoré sa počas neúspešného vojenského prevratu proti Chávezovi postavili za prezidenta. Za odmenu začali získavať od štátu bohatú finančnú podporu a zbrane. Práve ich Chávez vybral za ultimátnych garantov svojho politického prežitia. Stačilo, aby boli ochotní zaňho preliať krv.

A to sa začalo diať veľmi rýchlo.

Colectivos sa stali

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kríza vo Venezuele

Podcasty Denníka N

Svet

Teraz najčítanejšie